Vytlačiť túto stránku
Bude planéta bez štebotu vtákov?
Novinky 16. jún 2020

Bude planéta bez štebotu vtákov? Odporučený

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Pridajte komentár medzi prvými!

Aký by bol asi svet bez vtákov? Ako im môžeme pomôcť?

Vždy, keď sa blíži jar, cítite to nielen vo vzduchu a v kostiach, ale utvrdzuje vás v tom aj štebotanie vtáčat, ktoré sú v hniezde a pištia na rodičov, aby im čo najrýchlejšie zohnali niečo pod zub. Aký ponurý by bol svet bez tohto nádherného džavotu!

Klimatické zmeny však negatívne ovplyvňujú aj ich. Podľa prieskumov sa mení morfológia tiel vtákov, moria, oceány, ale aj rieky sú nezvyčajne teplé, čo narušuje potravinový reťazec, na ktorý vtáci nie sú pripravení a sú nútení lietať za potravou čoraz ďalej. V roku 2019 sme boli svedkami toho, ako more vyplavilo viac než 350 mŕtvych vtákov na ostrove St. Paul pri Aljaške. Keď telá preskúmali, nenašli žiadne stopy po chorobách či otrave. Vtáky však boli extrémne vychudnuté, hlavne ich krídlové svaly. Inými slovami, boli vyhladované k smrti.

Tešíme sa z tepla, ale...

My, ľudia, oteplenie planéty ešte tak veľmi nevnímame. Je predsa nekonečne príjemné mať miernu zimu a veľa teplých dní. My, ľudia, sa spamätáme až oveľa neskôr. Slobodné vtáky zvyknuté sledovať situáciu zo svojej perspektívy medzi oblakmi, pociťujú obrovský problém už teraz. Veľká výhoda vtákov spočíva v ich schopnosti migrovať. Môžu utiecť tam, kde budú vhodnejšie podmienky, čo im dáva náskok pred inými druhmi zvierat. Bohužiaľ, nestačí to. V najnovšej výročnej správe, ktorú vypracovala Národná spoločnosť Audubon, nezisková organizácia zameraná na ochranu vtákov a ich biotopov, to stojí čierne na bielom.

„Veci sa dejú v desaťročiach, ktoré by sa za normálnych okolností diali tisíce rokov. Ak nechceme o vtáky prísť, musíme im začať viac pomáhať.“

Výročná správa predpovedá, že ak sa Zem bude naďalej otepľovať podľa súčasných trendov - stúpanie o 3 stupne Celzia do roku 2100, vyhynú viac ako dve tretiny druhov vtákov v Severnej Amerike. Štúdia z marca 2019 naznačuje, že na spomalenie otepľovania na 2 stupne do roku 2100 budú potrebné drastické a okamžité kroky. Mávnete rukou, že tak to zvládneme bez vtákov, čo už. Mýlite sa. Tieto problémy presahujú vtáčí svet. Vtáky sú len akési lietacie senzory, ktoré nám dávajú vedieť poplašnú správu skôr, než sa o nej dozvedia zvieratá, ktoré sú s nami na zemi.

Prečo potrebujeme vtáky?

Vtáky sú rozhodujúce pre zachovanie zdravia lesov, ničenie hmyzu aj opeľovanie rastlín. Sú nenahraditeľnou súčasťou prírody v takom stave, v akom ju vidia ľudia každý deň. Ak by zmizli vtáky, dramaticky by sa zmenila aj zvuková scenéria okolo vás. Štebocú, hoci ich vedome nevnímate. Podnebie sa dnes mení 20-krát rýchlejšie ako v ktoromkoľvek období posledných dvoch miliónov rokov. Veci sa dejú v desaťročiach, ktoré by sa za normálnych okolností diali tisíce rokov. Ak nechceme o vtáky prísť, musíme im začať viac pomáhať.

Vtáky zohrávajú zásadnú úlohu vo fungovaní svetových ekosystémov spôsobom, ktorý má priamy vplyv na ľudské zdravie, hospodárstvo a produkciu potravín. Udržiavajú kontrolu nad premnožením škodcov, opeľujú rastliny, v zobáčikoch premiestňujú semienka rastlín, sú upratovačmi prírody (supy zlikvidujú mŕtvolu za hodinu), transformujú vzhľad celej krajiny, udržiavajú nažive koralové útesy (to najmä morské vtáky), inšpirujú vedu – od technológie letu až po iné vynálezy odvíjajúce sa od peria, ľudstvo celé stáročia čerpá od vtákov inšpiráciu.

Vtáky sú poslovia, ktorí nám hovoria o zdraví planéty, pretože rýchlo reagujú na zmeny životného prostredia. Z tohto dôvodu sú našim systémom včasného varovania pred naliehavými problémami, ako sú zmena podnebia. Počúvneme ich?

6 pravidiel, ktorými začnite

1. Majte svoju mačku vnútri – Nemusíte ju držať vo väzení počas celého roka, no minimálne od marca do mája, keď vylietavajú z hniezda, potrebujú priestor. Každý rok totiž zabijú mačky milióny divých vtákov.

2. Predíďte kolízii vtáka s vaším oknom - Okná môžu byť pre voľne žijúce vtáky nebezpečné. Existujú nálepky na okná, vďaka ktorým vták pochopí, že medzi ním a vami je priehľadná tabuľa skla.

3. Kŕmte vtáky vo vašej záhrade alebo na balkóne - Umiestnenie vtáčích kŕmidiel alebo dokonca rozsypanie vtáčích semien po zemi veľmi pomáha vtákom, ktorí žijú vo vašom okolí po celý rok. Majú radi nesolené slnečnicové semienka alebo arašidy.

4. Starostlivo zneškodnite plastové tašky a takzvané „six-pack“ držiaky - Najmä čajky sa často zamotajú do plastových slučiek, ktoré držia pohromade plechovky sódy. Pred vyhodením ich treba rozstrihnúť, aby sa do nich nezamotali.

5. Vyhnite sa chemickým pesticídom tak veľmi, ako to bude možné – Nepoužívajte chemikálie na zničenie hmyzu, ten je totiž potrava pre vtáky. Ak ich zabijete, nebudú mať čo jesť.

6. Staňte sa vedomým a aktívnym občanom vo vašom meste – Nájdite si združenie, spolok alebo iniciatívu pomáhajúcu vtákom a pridajte sa k nim. Spoločne budete dopĺňať krmítka, edukovať okolie a robiť veľa užitočného.

 

„Vtáky sú poslovia, ktorí nám hovoria o zdraví planéty, pretože rýchlo reagujú na zmeny životného prostredia. Počúvneme ich?“

Vtáčia búdka alebo polobúdka

Vtáčiu búdku neobjednávajte kvôli okrase záhrady, ale v špeciálnych obchodoch, kde predávajú búdky v rozmeroch vyhovujúcich vtáčikom. Človek sa začal na zemi rozťahovať a stína stromy, aby mohol postaviť architektonické skvosty, a tak prirodzených hniezdiacich dutín ubúda. Ruka v ruke ubúdajú aj kedysi bežné a hojne zastúpené vtáčie druhy. Verte tomu, že každá nová inštalovaná vtáčia búdka je vítaná pomoc. Pri výbere búdky nezohľadňujte len jej vzhľad, ale najmä  jej vlastnosti, a teda pre aké vtáčie druhy je predovšetkým určená a tiež jej odporúčané umiestnenie. Ak máte v okolí veľa mačiek, voľte také umiestnenie, kde sa mačka alebo kuna dostane len veľmi ťažko (stena domu, vysoká lata na plote) alebo rovno voľte búdky s ochranou.

Polobúdky sa od bežných vtáčích búdok odlišujú väčším vletovým otvorom v prednej časti, ktorý má veľkosť minimálne 1/3 čela búdky. Niektoré vtáky preferujú viac otvorený priestor, ale keďže sa do neho ľahšie dostanú predátory, umiestnite ich vysoko na stenu domu. Existujú aj špeciálne búdky a polobúdky s ochranou proti predátorom, ak by ste chceli ísť do detailov. Ide o atypické tvary, ktoré znemožnia predátorom vstup a vtáčatá budú vnútri v bezpečí.

Na koho sa môžem obrátiť?

Určite vám radi pomôžu predajcovia v obchodoch, niekomu možno stačí pár článkov na internete, my by sme vás chceli ale odkázať na relevantný zdroj. Človek, ktorý sa zaoberá štúdiom vtákov, sa volá ornitológ. Kontaktujte preto rôzne ornitologické občianske združenia, ktoré na Slovensku máme, vznikli práve preto. Slovenská ornitologická spoločnosť je občianske združenie s dobrovoľníkmi a určite si s nimi môžete overiť správny výber vtáčej búdky na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

A čo tie otravné lastovičky?

Poznáte to. Beloritky a lastovičky by si aj chceli postaviť svojpomocne hniezdo, ale na moderných fasádach našich panelákov a domov im to často zle drží a padajú na zem spolu s vtáčatkami alebo im skrátka hniezdo odškrabujeme. Ak vám vadí trus na parapete, zamedzíte mu umiestnením dosky pod hniezdo. Špeciálne pre tieto druhy vtákov sú vyrábané hniezdiace koše alebo vtáčie hniezda, ktoré si „nainštalujete“ do rohu okna, kde by lastovičky lepili svoje vlastné hniezdo. Takto budú môcť u vás hniezdiť bez námahy.

Voda, čo ich drží nad vodou

Nezabudnite, že vtákom nestačí nachystať len krmivo, musia aj piť vodu. Ak nemáte v blízkosti záhrady rybník alebo potok, malé pítko určite uvítajú. Voliť neodporúčame obyčajnú misku, pretože by sa v nej mohli utopiť včely, čmeliaci alebo ďalší užitoční tvorčekovia, ktorí sa k vám prídu tiež napiť. Takéto pítka sú špeciálne tvarované a nie je to vôbec drahá záležitosť.

„Labute za rožkom utekajú, ale ony sú len hladné a nevedia, že to, čo im dávate, ich o pár hodín zabije.“

Pomoc pre vtáky v zime

Kvôli snehovej prikrývke sa vtáky nemôžu dostať k potrave, preto sú odkázané na našu pomoc. Ak uvažujete, či im nie je zima na tých chudých nôžkach, tak vám prezradíme, že to záleží aj od ich stravy. Na udržanie stabilnej teploty tela im slúži perie, ktoré je výborný izolant. Pri veľmi tuhej zime však nestačí, vtedy vyžadujú kaloricky bohatý potravinový zdroj. Vhodné je sypať do kŕmidiel slnečnicu, ovos, ľan, prakticky akékoľvek semienka. Prikrmujeme tiež kúskami jabĺk, jarabinou, môžeme si vyrobiť rôzne zmesi loju a semien, čo ocenia najmä sýkorky. Vyslovene vyhýbať sa však treba vareným a ochucovaným, najmä soleným jedlám. Je potrebné rozsypať nejakú potravu okolo kŕmidla, aby si ju vtáky skôr všimli. V prírode sa orientujú predovšetkým podľa zraku, čuch nepoužívajú.

Pomoc pre vtáky v lete

Tak ako sme si zvykli v zime prikrmovať naše operence, v lete by sme im mohli pripraviť akési vtáčie kúpalisko, pretože pribúda dehydrovaných vtákov. Ak nekúpite špecializované pítko, zostrojíte ho tak, že do misky s vlažnou vodou vložíte konárik či kamene pre lepší prístup k vode. Je dobré použiť plytšiu nádobu – napríklad z kvetináča, aby sa v nej vtáky neutopili. Inštalujeme ju do polotieňa, aby sme zabránili prehriatiu vody.

Nekŕmte labute pečivom!

Áno, je to krásny program pre deti, vziať rožok a ísť nakŕmiť labute do parku. A áno, máte pocit, že ho chcú, pretože za vami utekajú, ale ony sú len hladné a nevedia, že to, čo im dávate, ich o pár hodín zabije. Aj na Slovensku uhynuli minulé leto labute kvôli tomuto novodobému folklóru, pritom rožok a pečivo je to najhoršie, čo im môžete dať.

Čím teda kŕmiť, aby ste neublížili vodnému vtáctvu? Pripravte si kukuricu, pšenicu, raž, ovos, nakrájaný hlávkový alebo iný šalát, zeleninové odrezky či šupky, mrazený hrášok, ktorý rozmrazíte, nie je nutné ho variť, vtáčí zob alebo granule pre husotvaré vtáky (k zakúpeniu v obchodoch s chovateľskými potrebami). Toto naučte svoje deti.

Našli ste vtáčatko vypadnuté z hniezda?

Pri náleze v prvom rade kontaktujte číslo 112, všetko dôležité vám povedia a tiež si vedú evidenciu. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vykonáva nepretržitú pomoc a pohotovostné čísla nájdete na ich stránke www.sopsr.sk. Je dobré o tom vedieť. Vždy najskôr zavolajte na tieto čísla, oni vám povedia, či sa môžete vtáčika dotknúť a manipulovať s ním, je to vždy individuálne.

Od 1. januára 2003 sú všetky pôvodné druhy voľne žijúcich vtákov u nás chránené. Sú to teda aj tie druhy, ktoré ľudia doteraz považovali za nechránené či dokonca škodlivé: vrabce, škorce, hrdličky a podobne. Máte povinnosť nález chráneného živočícha oznámiť. Držbu v ľudskej opatere, ak je potrebná, je nutné obmedziť iba na čas nevyhnutný k záchrane jedinca.

 

Autor: Zuzana Vrecková

1445 zhliadnutí
Naposledy zmenené 16. jún 2020