Ako veľmi zlá je tvoja klimatizácia pre planétu?

Na svete je stále teplejšie, a tak si húfne zaobstarávame klimatizácie, ktoré nás ochladzujú a zároveň spôsobujú otepľovanie planéty. To je paradox, však? Buďme však objektívni, nielen táto technológia spôsobuje globálne otepľovanie, avšak spolupodieľa sa na ňom a prikladá do ohňa svoje polienko...

Planéta sa otepľuje

Zbytočne si budeme ťahať popod nos medové motúzy. Planéta sa otepľuje, a to je fakt, ktorý nezmizne, ani keď si pred ním zakryjeme oči. Globálne otepľovanie nevnímame iba tak, že zažívame horúce letá ako v Afrike. Bohužiaľ, topia sa ľadovce, čo má za následok zdvíhanie hladiny morí, oceánov, záplavy či úhyn zvierat zvyknutých na život na ľadovej kryhe. Od konca 19. storočia sa priemerné teploty zvýšili o 0,2 až 0,6 °C. Najmä v posledných 25 - 50 rokoch sa na globálnom otepľovaní v značnej miere podieľa činnosť človeka, a to najmä emisie skleníkových plynov, ako napríklad oxid uhličitý (CO₂). Podľa americkej vedeckej agentúry National Oceanic and Atmospheric Administration sme od roku 1998 zažili 10 najteplejších rokov, pričom všetky hranične horúce boli zaznamenané od roku 2014. Vedci odhadujú v priebehu budúceho storočia nárast teploty až o 10 stupňov.

Potrebujeme sa schladiť

Je stále horúcejšie a my spotení a nervózni hľadáme útočisko práve v klimatizácii. Je to úľava spôsobená chladným a sviežim vánkom, keď je vonku „na skapanie“. Niečo na ochladenie, jednoducho, vymyslieť musíme. Áno, klimatizačné zariadenia nás môžu zachrániť pred naším neustále sa otepľujúcim prostredím, ALE predovšetkým prispievajú k jeho otepľovaniu. „Hoci diskusie ohľadom globálneho otepľovania sa často sústreďujú najmä na teplotu, klimatické zmeny môžu priniesť aj zmeny iných geografických prvkov, zahŕňajúc zvýšenie hladiny morí, extrémne zrážky a iné. Tieto zmeny môžu spustiť rôzne ničivé javy ako potopy, suchá, veľké horúčavy, zníženie poľnohospodárskych výnosov, ale aj extrémne okolnosti spôsobujúce masové vyhladenie populácie,“ odznelo na podujatí Hodina Zeme.

Je to trendy

Zvykli sme si na istý životný štandard a klimatizácia začína byť sociálnym statusom, aký kedysi predstavovalo auto. Tí, ktorí sa potia vo vlastnej šťave, sa zdajú byť chudobnejší oproti tým, ktorí majú aj v auguste poriadne vychladené obývačky. Stala sa bežnou súčasťou našich kancelárií, ale ruku na srdce, kto sa ešte nepohádal s kolegom, pretože jemu bola zima a vám zase teplo? Hádame sa kvôli nej, často kvôli nej prechladneme, a ani planéta z nej nejasá. Napriek tomu vám prezradíme aj pozitívne stránky tejto technologickej vymoženosti. Postupne.

Je to prirodzené?

V 70. a 80. rokoch sa začalo používať slovné spojenie syndróm chorej budovy, ktoré pomenoval Mark Mendell, špecialista na výskum znečistenia ovzdušia na kalifornskom ministerstve zdravotníctva. Argumentoval tým, že v čase klimatizácie na pracovisku sa ľudia začali sťažovať, že sa v budove necítia dobre a uvádzali zdanlivo nesúvisiace symptómy ako problémy s dýchaním, upchatie nosa, únava, bolesti hlavy či podráždená pokožka. Práve neustále bolesti hlavy, únava či problémy s dýchaním môžu spôsobiť väčšiu náchylnosť k rôznym chorobám ako nádcha a chrípka. Podľa neho môže klimatizácia tiež zhoršiť už existujúce zdravotné problémy ako nízky krvný tlak, artritída či neuritída (zápal nervov). Mendell vo svojom výskume zistil, že tieto symptómy súvisia s klimatizáciami v kancelárskych budovách. Na rozdiel od kúrenia, proces ochladzovania horúceho vzniku vytvára mnoho vlhkosti a kondenzácie, ktoré sa musia odvádzať, a ak to klimatizácia dobre nezvláda či už vplyvom zlej údržby, poškodenia, alebo zlého nastavenia, môže sa stať živnou pôdou pre baktérie a plesne, ktorých cirkulácia zhoršuje dýchanie.

Pozitíva klimatizácie

Ak ste nadobudli dojem, že klimatizácia je diablovo dieťa, mýlite sa. Stáva sa populárnou aj pre svoje pozitíva a prínos pre ľudské spoločenstvo. Je nám vďaka nej pocitovo veľmi príjemne, a to nie je zanedbateľné! Doktor Mendell tvrdí, že klimatizácia môže byť aj zdraviu prospešná. Dokáže totiž filtrovať škodlivé častice zo znečisteného vonkajšieho vzduchu, ktorý je bežný v mestskom prostredí, najmä v oblastiach s hustou premávkou. Musí byť však správne udržiavaná. To je alfa a omega. Ak už ste pre klimatizáciu rozhodnutí, aspoň ju naozaj pravidelne a pedantne čistite.

Všetko s mierou

Nehádžeme všetky do jedného vreca, existujú aj „zelené“ klimatizácie, len ich musíte dlhšie hľadať. Dôležité je aj to, ako ju ľudia využívajú, napríklad Saudská Arábia spotrebuje viac ako 70 percent elektrickej energie práve na klimatizovanie svojich príbytkov a klíma ide v krajine nonstop. V letných mesiacoch sa spotreba elektriny za klimatizáciu ešte zdvojnásobuje v porovnaní s jej využitím v zime. Absolútne rozumieme, že v krajine, kde je už v máji 32 stupňov a v lete 45, by to bez klimatizovaných priestorov nešlo. Dôležité je zamyslieť sa nad mierou a či nie je jej využívanie niekedy zbytočné...

Ako môže klíma ublížiť planéte?

Už podľa príkladu zo Saudskej Arábie zrejme tušíte, v čom bude problém. Klimatizácia spotrebúva veľké množstvo elektrickej energie, čo vedie k znečisteniu životného prostredia, keďže elektrická energia sa v mnohých krajinách vyrába spaľovaním fosílnych palív ako napr. uhlie, čím sa vypúšťajú do atmosféry veľké množstvá CO_2. Ide aj o chladiacu zmes, ktorá je vnútri. Zjednodušene povedané - klimatizačné jednotky používajú fluórované uhľovodíky. Ide o chemické látky vytvorené ľudstvom a používajú sa v rozličných sektoroch a rôznym spôsobom, najmä ako chladivá v chladiacich a klimatizačných zariadeniach, tepelných čerpadlách, ako hasiace médiá v protipožiarnych zariadeniach, ako rozpúšťadlá, hnacie plyny aerosólov, a pod.

Sú to skleníkové plyny, čo znamená, že zachytávajú v atmosfére teplo, čím jej škodia. Tieto fluórované uhľovodíky sú nebezpečné práve tým, že sú výrazne silnejšie a škodlivejšie ako oxid uhličitý. Zaujímavé je, že ich vôbec nie je veľa! Predstavujú iba asi 3 percentá všetkých emisií skleníkových plynov v porovnaní s 82 percentami oxidu uhličitého. Sú však extréme silné, dokonca Jenny Fisher a Stephen Wilson píšu pre web The Conversation, že: „Sú super mocné - tisíckrát silnejšie ako oxid uhličitý.“ Pozitívom je, že mnohé firmy neustále experimentujú s látkami, ktoré by mohli nahradiť fluórované uhľovodíky.

Mám sa uvariť?

Nechceme, aby ste sa cítili previnilo, ak si domov zabezpečíte klimatizáciu a ani aby ste sa uvarili. V našom Zelenom denníku by sme chceli docieliť, aby ste sa zastavili a triezvo zhodnotili výhody a nevýhody, pretože každá nevýhoda pre planétu je v podstate nevýhoda aj pre ľudstvo, len sa to ukáže o trošičku neskôr. Existujú tri rady, ktoré by vám celú situáciu mohli zjednodušiť.

1. Žiadajte od firiem certifikáty zariadení s energetickou triedou A+++ - V Amerike majú perfektný certifikát Energy Star a pri kúpe nového okna alebo budovaní priečky v dome (cez ne vám uniká a vniká do domu teplo) skontrolujete, či majú túto certifikáciu, ktorá naznačuje, že jednotka splnila prísne pokyny stanovené Agentúrou na ochranu životného prostredia. U nás sa pýtajte predajcov na produkt, ktorý chcete kúpiť a na jeho energetickú spotrebu. Je to dôležité.

2. Vyberte správnu veľkosť a typ - Ak si zakúpite malú klimatizačnú jednotku pre veľkú izbu, pravdepodobne upracujete svoj stroj, bude sa musieť otáčať omnoho viac a vy budete plytvať viac energie. Z hľadiska úspory energie je najlepšia centrálna klíma s termostatom.

3. Hľadajte alternatívy – Ešte stále žijeme v časoch, kedy sa dá žiť aj bez klimatizácie. Taký odvlhčovač je skvelou alternatívou ku klimatizácii, pretože vlhkosť (chladná alebo sparná) spôsobuje, že je v miestnosti omnoho horšia teplota, než v skutočnosti je. Ak nie sú extrémne horúce dni, nezapínajte ju. Radšej otvorte okná a urobte v byte prievan. Veľkým pomocníkom sú aj zatiahnuté žalúzie, nakoľko slnko prehrieva váš domov, ktorý si vy krvopotne chladíte. Predstavte si, že aj žiarovky, ktoré používate, vám môžu pomôcť udržať chlad. Tie bežné vydávajú o polovicu viac tepla ako LED diódy.

Zelené strechy sú prirodzená klimatizácia

Vieme, že nie je až tak úplne vo vašej kompetencii, na ktorej budove bude zelená strecha. Je však dôležité o tejto možnosti vedieť a čo vy viete, možno si práve takúto strechu vytvoríte na vašom domčeku. Zelená strecha je obyčajná rovná strecha, na ktorej nie je betón, ale jej povrch je zatrávnený. Určite ste videli tento typ aspoň na obrázku a povieme vám, že toto je druh klimatizácie, ktorú by naše mestá potrebovali omnoho, omnoho viac! Ide o to, že príroda sa najlepšie postará o naše ovzdušie. Ešte sme vás nepresvedčili?

Ochladzuje mestá, tlmí hluk a absorbuje smog

Nie sme proti developerským projektom, sme za zelenú architektúru. Strecha sú nevyužité štvorcové metre, ktorých potenciál môžeme naplniť. Ak prší a vy máte na svojej budove takúto strechu, voda neodtečie rúrami do spodných vôd, ale zachytí ju strešný substrát a jeho vrstvy, z ktorých si rastliny čerpajú tekutiny podľa potreby a druhá časť sa opäť vyparí do ovzdušia. To je spôsob, akým zabezpečiť zdravé prostredie, v ktorom budeme mať prirodzenú vlhkosť. Takéto zadržiavanie vody znižuje riziká spojené v súvislosti so vznikom či so šírením požiaru. V lete zelená strecha zadrží 70 - 90 % všetkých zrážok. V zime je to približne 40 %.

Preč z betónovej džungle

Aké krásne mestá môžeme mať vďaka zeleni, ktorá bude hoc aj na strechách! Viac prírody v meste znamená, že mesto je zdravé, vzduch v ňom čistý a teší vás aj vizuálne. Veď zelená upokojuje. Takéto živé strechy môžu tiež pomôcť znížiť šírenie prachu a tuhých znečisťujúcich látok v celom meste, týka sa to aj produkcie smogu. To môže zohrávať úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov a prispôsobovaní mestských oblastí budúcej klíme s teplejšími letami. V budúcnosti nás totiž nebude zaujímať iba teplota našich izieb, ale aj tá vo verejných priestoroch. Takto zakomponovaná príroda do mesta spôsobí aj vynikajúci útlm hluku, najmä pri nízkofrekvenčných zvukoch. Rozsiahla zelená strecha môže znížiť hluk zvonku o 40 decibelov, zatiaľ čo intenzívna, menšia zelená strecha môže znížiť hluk o 46 - 50 decibelov.

Francúzsko a Kodaň nám idú príkladom

S týmto fenoménom začali, pochopiteľne, severské krajiny. V hlavnom meste Dánska, v Kodani, majú takéto strechy od roku 2010. „Kodaň si stanovila ambiciózny cieľ, stať sa svetovo prvým uhlíkovo neutrálnym hlavným mestom do roku 2025. Na splnenie tohto náročného cieľa potrebujeme ambiciózne opatrenia, preto sme sa rozhodli už teraz, aby sa mesto adaptovalo extrémnym poveternostným podmienkam vysadením trávy na strechách čo najväčšieho počtu stavieb, ako je možné, “ tvrdí Bo Asmus Kjeldgaard, starosta Technickej a environmentálnej administrácie. Hrdiť sa titulom prvé uhlíkovo neutrálne mesto na svete, je zrejme skvelý pocit. Museli však na ňom zapracovať a zapojiť každého obyvateľa. Za prácou tam jazdí 62 % obyvateľov výlučne na bicykli, recyklujú väčšinu svojho odpadu a zelené strechy im nielen zlepšili kvalitu ovzdušia, ale pomáhajú im zbaviť sa uhlíkovej stopy.

Pozemky na strechách

Planéta nie je nafukovacia a štvorcové metre na zemi sú už príliš drahé. Vďaka zelenej architektúre budeme chrániť budovy pred ultrafialovým žiarením i prudkými zmenami teploty. A ozaj, Francúzsko sa pridalo ku Kodani a chce premeniť svoj vzhľad. Všetky nové budovy, ktoré budú postavené v tejto krajine romantikov, budú musieť mať zelené strechy alebo solárne panely. Čo poviete, nebudeme sa pri ochladzovaní miest inšpirovať radšej týmito krajinami?

Autor: Zuzana Vrecková