Nie každému vyhovuje leto a jeho extrémne vysoké teploty. Na druhej strane je pre veľa ľudí toto obdobie synonymom bezstarostnosti, ľahkosti a dievčenskosti. Stačí vám sukňa po kolená, nohy zašuchnete do šľapiek a ešte s mokrými vlasmi vyjdete von, veď sa vyschnú za pár minút. Dni sú také dlhé, že aj keď sa vraciate po práci neskoro ako vždy, stihnete toho omnoho viac. Záhrady sú plné ovocia a zeleniny, lúky hýria farbami. No najlepšie na tom celom je, že si môžete skočiť šípku do jazera, kúpaliska či bazéna na vlastnej záhrade. Avšak... bez utopeného hmyzu na jeho hladine to asi nepôjde. Alebo áno?

Naučme sa nebáť sa hmyzu

Práve teraz, keď je leto v rozpuku, je vhodný čas, rozprávať sa o hmyze. Veď koľkokrát vám vletí do bytu komár a vy ho spacifikujete do pár minút? Večerné grilovačky či posedenia s vínkom na terase sa nezaobídu bez lietajúcich mušiek a v záhrade šantia na vašej úrode vošky. A keby len tie! Tento mesiac by sme vám chceli v Zelenom denníku predať toto posolstvo – naučme sa nebáť hmyzu, má rovnaké právo na život ako my. Skutočne nie sme páni tvorstva a nielen bez včiel by sme si na tejto planéte neškrtli. Nemali by sme tu čo robiť ani bez hmyzu.

Máme v sebe reflex, ktorý sa spustí, hneď ako vidíme nejakú „pliagu či háveď.“ Okamžite ju striekame prípravkom alebo triafame novinami. Zmeniť tento vražedný návyk by nám pomohla informovanosť. V deň, keď sa nám na balkóne zjavili ucholaky, nám tiež nebolo všetko jedno. Skrátka, sú škaredé. Necítite k nim to, čo k malým mačiatkam, a tak ich zašliapnete. Neskôr sme si o nich prečítali, že sú nenápadné, plaché a tiché, skrývajú sa za kvetináčmi, nevyrušujú a zároveň sa živia voškami. Práve tie vám ničia krásne rastlinky a vyciciavajú z nich život. Ten škaredý hmyz za vás robí prácu, takže namiesto rozšliapnutia si zaslúžia poďakovanie alebo aspoň ignoráciu, ktorá im zabezpečí dlhý život.

Chemické postreky zabíjajú všetko, s čím prídu do kontaktu

Málokedy máme s hmyzom zľutovanie, pretože je vnímaný ako parazit, i keď to tak nie je. Siahame preto po insekticídoch, čo sú prípravky určené na hubenie hmyzu. Nemáte pocit, že je tej chémie okolo nás už dosť? Špiníme si moria, ovzdušie a do tohto začarovaného kruhu sa pridávajú aj balkónoví záhradkári alebo záhradkári v pravom zmysle slova, ktorí si celkom dobrovoľne lejú na záhradu chémiu s cieľom zabiť akéhokoľvek chrobáčika či iný hmyz. Zároveň si neuvedomujú, že takýmto spôsobom sa dostáva chémia aj do rastlín a tým pádom aj do vašej potravy. Je dôležité si uvedomiť, že chemické postreky určené na konkrétneho škodcu majú obrovskú nevýhodu, že zabíjajú aj iný druh. Je bežnou praxou, že postrek proti voškám zabíja aj čmeliaky.

Mŕtva repka olejná

Pár týždňov dozadu bola zverejnená informácia, že v severnej časti Chorvátska uhynulo 50 miliónov včiel. Viete si predstaviť 50 miliónov včiel? Je to jedna tretina z celkovej populácie včiel, ktoré sú mŕtve kvôli toxickým pesticídom, ktoré sa využívajú v poľnohospodárstve. Polia so žiarivou repkou olejnou už tiež nesvietia, pretože boli postriekané desikantom. Ide o chemikáliu, ktorej úloha spočíva v rýchlom vysušení repky a iných rastlín. Táto chémia zabíja všetky živé rastliny i hmyz, s ktorými príde do kontaktu. Na Slovensku sa používa v poľnohospodárstve neuveriteľne veľa chémie a zatiaľ čo jej dopad na naše zdravie pocítime v najbližších rokoch, dopad na prírodu máme pred očami už dnes.

Vedci dávajú hmyzu sto rokov

Každý rok vo svete zmizne 2,5 percenta z celkového objemu hmyzu. Toto číslo neznie tak alarmujúco, však? V časopise Biological Conservation však robili analýzu, čo by sa stalo, ak by hmyz ubúdal rovnakým tempom a výsledok už alarmujúci je: Za sto rokov by absolútne zmizol z povrchu zemského. „Pokiaľ sa úhyn hmyzích druhov nepodarí zastaviť, bude to mať katastrofálny dopad na ekosystém planéty a prežitie ľudstva," konštatoval environmentalista Francisco Sánchez-Bayo z univerzity v Sydney. Hmyz je nevyhnutný pre fungovanie všetkých ekosystémov. Slúži ako potrava iných druhov, opeľuje rastliny a recykluje živiny. „Dopad na ekosystémy planéty bude prinajmenšom katastrofický, pričom začnú rapídne ubúdať vtáky, plazy, obojživelníky a ryby, ktoré sa ním živia. Ak tento zdroj potravy zmizne, všetky spomínané zvieratá uhynú spolu s hmyzom," tvrdí Sánchez-Bayo.

Vážme si aj „obyčajné“ muchy

Už v roku 1997 začali dánski výskumníci uskutočňovať testovanie. Zbierali dáta z čelných skiel automobilov ľudí z vidieka, pričom posledné informácie do štúdie doplnili v roku 2017. Vtedy dospeli k záveru, že počet hmyzu sa znížil až o 80 percent. Úmerne k tomu sa z prírody vytratili lastovičky, ktorých primárnou potravou je práve hmyz. Tento, na oko zábavný, test s množstvom hmyzu na čelnom skle pokračuje aj naďalej. Paul Tinsley-Marshall, manažér v neziskovej organizácii Kent Wildlife Trust, ktorá patrí v Anglicku medzi najvýznamnejšie charity pomáhajúce prírode, hovorí: „Moji kolegovia si pamätajú, ako chodili v lete s rodičmi na prázdniny a museli zastavovať autá, aby si očistili čelné sklo od hmyzu a aby mohli ďalej pokračovať v jazde. Takýto problém tu už dnes nehrozí.“ Hynú vraj aj obyčajné muchy. Tešíme sa, lebo tomu nerozumieme a považujeme ich za niečo otravné a zbytočné. Bohužiaľ, s každým úbytkom hmyzu sa ohrozuje ďalší potravinový reťazec, ktorý je na hmyz naviazaný a s ním, samozrejme, aj život na Zemi.

Problém nekončí pri včelách

V posledných rokoch vznikajú masívne kampane, ktoré majú podporiť uvedomenie ľudí, že včely miznú a spolu s nimi zmizneme aj my. Táto informácia je pravdivá a dôležitá, no nemala by skončiť len pri tomto zvieracom druhu. Náš život by bol úplne iný bez akéhokoľvek hmyzu. Opeľovanie kvetov, ovocia či zeleniny nemajú na starosť len včielky. Hmyz nám upratuje svet – živia sa hubami či mŕtvymi telami zvierat a hoci je to nechutný pohľad, patrí do životného cyklu, vďaka ktorému všetko na našej planéte funguje. Regulujú množstvá škodcov, ktoré napádajú aj vašu úrodu a tiež burinu. Skrátka, starajú sa o rovnováhu v prírode. Sú jediným zdrojom potravy pre mnoho obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Dokonca v krajinách tretieho sveta si na ňom pochutnávajú aj ľudia, pretože je v nich veľa bielkovín a minerálov. Musíme konečne odstrániť stigmu, že všetok hmyz je zlý.

Ako pomôcť hmyzu v meste

Chrániť hmyz môžete aj v prípade, že žijete v meste a máte len byt s balkónom. Po prvé: pestujte rastliny. Mestá sú náročným prostredím pre hmyz, pretože mnohé biotopy bohaté na kvety museli byť odstránené na úkor obchodných centier či iných budov. Ak pridáte rastlinky na okno či balkón, zútulníte si priestor a poskytnete im kútik, v ktorom nájdu útočisko alebo sa nakŕmia. Voľte bylinky a rastliny, ktoré priťahujú opeľovače a ak máte málo miesta, riešenie spočíva vo vertikálnej záhrade na stenách balkóna.

Po druhé: zakúpte si hmyzí hotel. Takýto „hotel“ sa dá vybudovať alebo zakúpiť v obchode pre zvieratá a má za úlohu vytvoriť domček pre lienky, motýle, včely alebo hmyz všeobecne. Okrem toho, že ponúknete deťom perfektný spôsob, ako pozorovať prírodu zblízka, podporíte biodiverzitu, vytvoríte oázu pre hmyz a ten sa vám odvďačí konzumáciou škodcov.

Po tretie: konzumujte ekologické potraviny. Sú drahšie aj preto, lebo ich kvalita je neporovnateľná s tými, ktoré sú ošetrované chémiou. Okrem toho pomôžete sebe, pretože nebudete konzumovať chémiu, ale aj hmyzu, ktorý nebude poškodzovaný kvôli umelým hnojivám. Ekologické potraviny sú hnojené len prírodnými zdrojmi, ktoré nikomu neubližujú. Aj takýmto správaním môže ovplyvniť človek v meste život hmyzu.

Po štvrté: vypnite vonkajšie osvetlenie. Buďte vnímaví pri lampičkách, ktoré máte vonku, a ak si večer doma svietite, zatiahnite záclony a žalúzie. Svetlo totiž priťahuje hmyz k vám domov, nakoľko polovica všetkého hmyzu je nočná. Snažte sa, aby ich vaše svetlo nevlákalo dnu, aj tak vás doma tento hmyz otravuje a najsmutnejšie je, že hmyz vás ani otravovať nechce. Zablúdil tam náhodou, pretože si umelé osvetlenie pomýlil s mesiacom. Výsledok je väčšinou rovnaký, zomrú pri náraze do skla alebo zhoria v žiarovke.

Po piate: nepoužívajte chemické postreky proti hmyzu. Ani v záhrade, ani v byte. Všetky tie vynálezy do zásuvky, ktoré majú usmrtiť hmyz, sú pre ne veľká katastrofa. Radšej sa postarajte o to, aby nevideli, že sa u vás doma svieti a vôbec nebudú mať o návštevu záujem. Pri postrekoch rastlín voľte prírodné alternatívy, o ktorých napíšeme nižšie alebo buďte trpezliví a počkajte, kým si ich vyzdvihne prirodzený predátor. Tak je to v prírode správne.

Dokážete si ich vyrobiť aj sami

Príroda si dokáže pomôcť aj sama, od vás potrebuje len čas a šancu. Ak čas nemáte, čo sa môže stať veľmi ľahko v prípade, že je vaša ruža celá napadnutá voškami, existuje zlatá stredná cesta, a tou je repelent z prírodných výťažkov. Ten nezabíja, len odpudzuje. Väčšinou ich nájdete v ponuke e-shopov na internete. Existujú rôzne tymiánové rozprašovače proti voškám či moliam v spreji, ale môžete si ich vyrobiť aj vlastnoručne.

1. Citrónový eukalyptový olej: Vládna agentúra Centrá pre chorobu, kontrolu a prevenciu (CDC) oficiálne schválila eukalyptový olej ako účinnú zložku a repelent proti komárom. Je jedným z najznámejších prírodných repelentov a používa sa od 40. rokov 20. storočia. Zakúpte éterický citrónový eukalyptový olej a zmiešajte jeden diel s 10 dielmi slnečnicového oleja. Potrite sa výsledkom a pred komármi vás ochráni tri hodiny.

2. Škoricový olej: Škorica je viac ako len skvelá príchuť do zákusku. Podľa štúdie vykonanej na Taiwane môže škoricový olej zabiť vajíčka komárov. Zmiešajte ¼ čajovej lyžičky (alebo 24 kvapiek) škoricového oleja so 120 ml vody. Ak chcete viac repelentu, tak pridávajte zakaždým 120 ml vody a 24 kvapiek škoricového oleja. Tekutinu môžete nastriekať na pokožku alebo odev, okolo domu, na čalúnenie alebo rastliny. Pri aplikácii škoricového oleja buďte opatrní, pretože koncentrovaná dávka môže dráždiť vašu pokožku.

3. Levanduľa: Rozdrvené levanduľové kvety produkujú vôňu a olej, ktorý dokáže odpudzovať komáre. Levanduľa má analgetické, protiplesňové a antiseptické vlastnosti. To znamená, že okrem predchádzania uhryznutiu komárom môže pokožku upokojiť. Levanduľa je vhodná na pestovanie na vonkajšej záhrade alebo v kvetináčoch na balkóne. Rozdrvte kvety a olej naneste na časti tela, ktoré sú citlivé na uhryznutie, teda najmä členky a ruky. Naneste tiež levanduľový olej na čistú handričku a vtierajte ho preventívne na pokožku.

A čo bazény plné chrobákov?

Tiež patríte medzi šialencov, ktorí z bazénov vždy vylovia potápajúce sa včielky a dajú ich na breh, aby sa vysušili a odleteli? Väčšina zvierat šťastie nemá a smutné je, že nám plávanie medzi utopeným hmyzom vôbec neprekáža. V bazénoch sa každý rok topia tisíce zvierat a pomôcť im môžete asi len manuálnym vylovením. Ak však máte bazén alebo nejakú vodnú nádrž doma na dvore, poznáme riešenie! Existujú plaváky, ktoré položíte na hladinu vody a hmyz sa naň bude môcť vyštverať. Aplikujú sa aj na sudy, ktoré zbierajú dažďovú vodu. Pre väčšie zvieratá odporúčame zvoliť skôr vynález s názvom FrogLog, ten pomôže vyjsť z vody aj žabám či jaštericiam. Nevieme, či sa také niečo predáva u nás, ale môžete si na internete pozrieť aspoň videá pre inšpiráciu, ako táto pomôcka funguje a vyrobiť si na svoj bazén vynález s podobným princípom.

Pre zdravé zachovanie ekosystému a rovnováhy v prírode je nevyhnutná prítomnosť komárov, múch, vošiek, včiel aj všetok hmyz, ktorý vám napadne, pretože každý má na tomto svete svoje miesto a úlohu. Poďme ich odpudzovať, ak nám bránia v komfortnom živote, ale už ich nikdy nezabíjajme. My sme tí, ktorí ich potrebujú.

Autor: Zuzana Vrecková