Ak vás zaujíma momentálna kondícia planéty, môžete si prečítať najnovšiu výročnú správu o stave planéty, ktorá vychádza každé dva roky. V tej najaktuálnejšej Living Planet Report 2020, ktorá bola zverejnená v septembri 2020, si môžete prečítať napríklad aj to, že: „Populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov poklesli na svete v priemere až o 68 % od roku 1970. Až pätine živočíchov hrozí v tomto storočí vyhynutie kvôli zmene klímy. Naša prosperita je ohraničená prosperitou planéty.“ Ťažké čítanie, však? Aj to sú dôvody, pre ktoré sme tu my, Zelený denník, a rovnako aj nášmu zelenému srdcu blízke aktivity a iniciatívy, ktoré majú za cieľ zatriasť so spoločnosťou, aby sa konečne spamätala, ako keď máte nočnú moru a partner vás z nej prebudí...
A keďže v živote sa nedá brať všetko stále len vážne, no nedá sa nepretržite ani zabávať, existuje zlatá stredná cesta, ktorá má nálepku populárno-náučná. Do tejto kategórie spadá EkoKvíz, o ktorom by sme vám dnes chceli povedať viac. 22. apríla sa celosvetovo oslavuje Deň Zeme, preto je začiatok tohto kvízu symbolicky naplánovaný na tento deň (značíme si do kalendárov!). O tom, ako bude prebiehať, čo sa v ňom môžete naučiť a čo vyhrať, sme sa porozprávali s jeho organizátormi. Peter Roman je projektový a PR manažér EkoKvízu, zároveň pomáha pri tvorbe otázok. Andrea Zápachová je taktiež projektová manažérka a hlavná zodpovedná osoba za otázky, no a treticu dopĺňa Peter Baláž, ktorý je koordinátor občianskeho združenia Edukácia@Internet (E@I), ktoré organizuje tento projekt.
Kedy bude kvíz prebiehať a kto všetko sa doň bude môcť zapojiť?
Peter R.: Od 22. apríla sa doň budú môcť hráči bezplatne zapojiť koľkokrát chcú a kedykoľvek chcú v priebehu jedného mesiaca až do 21. 5.. Tento kvíz je primárne určený slovenskej mládeži, špecificky študentom na stredných a vysokých školách po celom Slovensku, no zapojiť sa doň môže úplne hocikto z hocijakej krajiny (pokiaľ, samozrejme, rozumie po slovensky), kto má chuť zabaviť sa a zároveň získať potrebné vedomosti o environmentálnych témach rôzneho druhu. V EkoKvíze si však prídu na svoje aj ľudia, ktorí sa týmto témam už venujú a majú v nich skúsenosti, keďže si vďaka nemu budú môcť svoje vedomosti otestovať.
Koľko otázok obsahuje a čo čaká súťažiaceho na konci?
Andrea Z.: Celkový počet otázok, ktoré pripravujeme do kvízu, je 1 200 a tie budú rozdelené do 12 kategórií. Hráčovi sa pri jednej hre náhodne objaví 12 otázok, 1 otázka z každej kategórie, aby sme zabezpečili rôznorodosť otázok pri každej hre. Na odpoveď bude mať 15 sekúnd a na konci každej hry sa mu objaví tabuľka s počtom bodov, ktoré v danom kole získal. Čím viac bodov získa, tým bude mať väčšiu šancu posúvať sa na vyššie priečky v celkovej tabuľke a hrať tak o hodnotnejšie ceny. Po skončení kvízu, t. j. 21. 5. 2021, budú najlepší hráči s najvyšším skóre odmenení vecnými cenami, ktoré budú udržateľné, ekologické a lokálne.
Projektová manažérka EkoKvízu Andrea Zápachová.
Môžete prezradiť nejakú otázku z kvízu, aby sme si ho vedeli predstaviť?
Andrea Z.: Samozrejme, napríklad otázka z kategórie „Áno/Nie“ - Patria mäso, ryby či kosti do bioodpadu? Správna odpoveď je nie, pretože sú živočíšneho pôvodu a mohli by teda prilákať rôzne hlodavce či iné zvieratá. Do bioodpadu sú preto vhodné najmä rastlinné zvyšky, lístie, tráva či škrupiny z orechov a vajíčok.
Kto tvoril otázky do kvízu, kto stojí za týmto projektom a kto ho podporuje?
Andrea Z.: Samotný nápad vznikol v hlave koordinátora nášho občianskeho združenia Petra Baláža. Za implementáciu projektu som zodpovedná ja spolu s mojím kolegom Petrom Romanom. Máme na starosti hlavne tvorbu otázok, oslovovanie partnerov či sponzorov do EkoKvízu a propagáciu na sociálnych sieťach. Veľmi nás teší, že táto myšlienka oslovila naozaj zaujímavé spektrum ľudí a organizácií. Spomenúť môžem vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pána Ladislava Mika či poslancov Európskeho parlamentu pánov Michala Wiezika, Vladimíra Bilčíka a Martina Hojsíka, ktorí prevzali záštitu nad EkoKvízom. Ambasádorkami sa zase stali influencerky Nikoleta Kováčová (Surová dcérka), Katarína Peterová (Ekoistky) a Petra Slezáková (Zero Waste Slovakia). Taktiež spolupracujeme s viacerými neziskovými organizáciami a občianskymi združeniami, ktorých mená zverejňujeme priebežne na našej stránke ekokviz.eu.
Závisí od úspešnosti/počtu zapojených súťažiacich, či budete v projekte pokračovať?
Peter B.: Áno, určite - bez hráčov náš kvíz v podstate nemá zmysel, takže ak budeme vidieť, že je o súťaž záujem, začneme plánovať aj jeho ďalší ročník. Ak by kvíz nezaujal, nebudeme nič siliť a budeme sa venovať iným projektom, našťastie, o ne núdzu nemáme. :-) Ďalšími dôležitými faktormi sú ale do budúcna aj financie a spokojnosť partnerov. Tento nultý ročník robíme takpovediac „na kolene“ - s minimalistickým rozpočtom a v pomerne krátkom čase. Ak by mal kvíz fungovať aj v budúcnosti, budeme potrebovať (väčšie) zdroje na jeho tvorbu, fungovanie a partnerov ochotných ísť do toho (znova) s nami.
Týmto zároveň veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí sa rozhodli akokoľvek náš projekt už teraz podporiť - táto aktivita je spoločensky orientovaná - tzn. že bez vzájomnej spolupráce a pomoci by sme ju sami nemohli uskutočniť. A zároveň je to projekt pre ľudí - zahrať si môže doslova ktokoľvek. V istom zmysle sme my v rámci E@I iba akýsi iniciátori, nositelia myšlienky tejto aktivity. No a do budúcna budeme vďační za každú ďalšiu spoluprácu, za pomoc, za možnosť informovať o kvíze, za ochotu spolufinancovať alebo poskytnúť ceny do súťaže.
Jedna z otázok, ktorá vás čaká v EkoKvíze.
Ako často chcete organizovať EkoKvíz?
Peter B.: Ak zaujme, radi by sme z neho urobili každoročnú aktivitu. Spustili by sme ho vždy na Deň Zeme. Či bude aj v budúcnosti trvať celý mesiac, koľko bude mať otázok a pre akú cieľovú skupinu bude určený, to je zatiaľ otvorené. Radi by sme ho však realizovali každoročne – napokon, témy ako klimatická zmena, alternatívne zdroje energie, recyklácia a pod. tu s nami budú aj naďalej - a dokonca budú naliehavejšie ako doteraz. Osobne som rád, že sa konečne z kedysi okrajovej témy - ekológie, stáva jedna z hlavných tém dneška. Síce je to neskoro, ale stále lepšie ako nikdy. V rámci ambícií by sme chceli neskôr kvíz rozšíriť aj mimo Slovenska - ponúknuť túto platformu do iných krajín. Náš systém je už pripravený na to, aby fungoval mnohojazyčne, takže ak sa tento ročník vydarí, skúsime to, snáď, v budúcnosti aj v iných jazykoch a v krajinách.
Vymýšľanie EkoKvízu vo februári na terase? Áno - aj kvôli klimatickej kríze realita.
Kedy vám, organizátorom, skrsla v hlave myšlienka na vytvorenie takéhoto projektu?
Peter B.: Nápad vznikol viac-menej po ukončení vlaňajšieho septembrového online kvízu LingvaKvíz (https://kviz.lingvafest.sk). Nakoľko sa naše združenie venuje vo veľkej miere jazykom, chceli sme na jeseň 2020 nájsť náhradu za podujatie LingvaFest´, ktoré sa malo uskutočniť v Nitre v priestoroch UKF. Online kvíz k téme jazykov nám pripadal ako dobrý nápad, nakoľko si ho mohli zahrať ľudia v podstate z celého Slovenska (a hrali ho dokonca aj z mnohých iných krajín). Reakcia na tento kvíz bola dobrá, tak sme si povedali, že by bolo fajn urobiť podobnú aktivitu aj na inú tému, do ktorej by sa mohli zapojiť ľudia z celej republiky. Keďže sú nám rôzne ekotémy blízke a zároveň je toto jedna z „naj“ tém súčasnosti, rozhodnutie vytvoriť EkoKvíz prišlo už potom spontánne. Covid a pandémia v podstate iba urýchlili veci - možno by sme sa ku kvízu dopracovali aj bez pandémie, ale bolo by to asi o rok-dva neskôr. Teraz sme v podstate „odkázaní“ na takéto online projekty a aktivity, preto sa snažíme z tejto neľahkej situácie vyťažiť maximum a využiť ju na niečo dobré – na niečo, čo môže ľudí zaujať, zabaviť a zároveň vzdelávať vo veľmi dôležitej oblasti.
Aký je váš vzťah k životnému prostrediu? Považujete sa za aktivistov?
Peter B.: Ak sa za aktivizmus považuje byť 18 rokov aktívnym členom v niekoľkých združeniach, tak áno, za aktivistu sa asi môžem považovať. :-) (Aj keď ja osobne to slovo príliš nemám rád, znie mi to tak zvláštne - možno aj preto, že má u nás trochu negatívnu konotáciu - čo je škoda.) Ja sa ale v rámci aktivizmu venujem viacerým témam - vzdelávanie, slobodné vedomosti, jazyky, esperanto, vegánstvo… Ekológia je však vo všetkých nejako zastúpená. Vnímam ekológiu ako súčasť každodenného života, niečo, čo sa nedá len tak odtrhnúť od bežných činností, pretože každé naše rozhodnutie má nejaké následky. V rámci jednoduchého zákona „príčiny a následku“ potom aj každý náš čin má dopad na okolie.
Dobrým príkladom sú vzdelávacie podujatia, ktoré organizujeme. Už od roku 2007 organizujeme každoročne na Slovensku osemdňovú akciu Letná škola esperanta pre asi 200 - 250 ľudí. Hneď po prvom ročníku sme zrušili jednorazové tégliky na kávu a vodu. Účastníci majú niekoľko možností: priniesť si svoj hrnček, zakúpiť si u nás porcelánový alebo si podpísať a používať celý čas jeden vlastný papierový, ktorý je 100 % rozložiteľný v komposte. Za 12 ročníkov podujatia sme týmto zdanlivo malým opatrením ušetrili asi 50 000 pohárikov na kávu! Podobne je to aj u nás v kancelárii - odpad tam triedime už roky (odkedy sa triedenie zaviedlo v našom meste), rôzne veci recyklujeme či upcyklujeme.
Aj toto vás čaká v EkoKvíze.
Peter R.: Nepovažujem sa priamo za aktivistu, no vo svojom živote sa snažím správať čo najuvedomelejšie a konať aktívne a vedome tak, aby pri tom naša planéta trpela čo najmenej. Už 6 rokov sa stravujem na 99 % vegánsky, prepravujem sa prevažne pešo, bicyklom, autobusom alebo vlakom, separujem odpad a recyklujem, oblečenie nakupujem len minimálne, snažím sa neplytvať vodou, a robím mnoho iných podobných „maličkostí“, ktorých účinnosť by sa naplno prejavila, ak by sme ich začali robiť všetci a v plnej miere.
Dodal by som ešte, že počas štúdia v Dánsku som pomáhal organizovať podujatia zamerané na zber odpadkov po meste a zúčastnil som sa pochodov po meste Aalborg, v ktorom som študoval. Som veľmi rád, že o dva roky neskôr som opäť doma na Slovensku a pomáham organizovať práve projekt, ako je EkoKvíz, ktorý má za cieľ zvýšiť vedomosti v environmentálnych témach u obyvateľov mojej krajiny a motivovať ich k zmene správania. V porovnaní s Dánmi majú Slováci v týchto témach ešte stále čo doháňať.
Peter Roman na pochode pri príležitosti Dňa Zeme v roku 2019 v meste Aalborg.
Rozhodli ste sa vytvoriť zábavný vedomostný online kvíz zameraný na environmentálne témy. Neprotirečí si trošku prívlastok „zábavný“ a „environmentálne témy“? :-) Ako by ste presvedčili niekoho, kto by si aj chcel urobiť kvíz, ale má pocit, že je to strata času, pretože bude ťažký?
Peter R.: Určite môže takéto slovné spojenie vyznieť na prvý pohľad čudne, no cieľom EkoKvízu nie je len to, aby ľudia získali potrebné vedomosti v environmentálnych témach, ale aby sa aj zabavili a prišli počas súčasnej pandémie na iné myšlienky. Veríme, že sa naši účastníci zasmejú najmä nad nesprávnymi odpoveďami, ktoré sú často natoľko absurdné, že je jednoduché dovtípiť sa, ktorá odpoveď je správna, aj keď sa v danej téme človek nevyzná. Vysokej obťažnosti sa teda pri EkoKvíze rozhodne netreba obávať. Je tu pre všetkých a hlavne pre tých, ktorí sa v environmentálnych témach až tak nevyznajú, ale chceli by o nich nadobudnúť nové vedomosti, a práve zábavná forma im má pomôcť tieto vedomosti sprostredkovať. Čím viac ich hráči nadobudnú, tým viac sa budú vo svojich odpovediach zlepšovať a zvyšovať tak svoju možnosť umiestniť sa v tabuľke najlepších hráčov a vyhrať super ekologické ceny.
Vy ste sa pri tvorbe zabávali alebo ste pri triedení faktov prepadali úzkosti vzhľadom na to, ako na tom sme?
Peter R.: Aj sme sa zabávali, aj sme sa miestami chytali za hlavu, prečo sa s daným problémom nič nerobí, ak je to natoľko zlé. Zabávali sme sa však pri vymýšľaní nesprávnych odpovedí. Ako som už spomínal, miestami sme vymýšľali úplne absurdné veci, po prečítaní ktorých by hráči mali ľahko prísť na to, ktorá odpoveď je správna. Koniec-koncov, aj keď je EkoKvíz zameraný na dôležité témy súčasnosti, je to hlavne zábavný kvíz, v ktorom chceme docieliť to, aby sa hráči mohli vzdelávať naozaj hravou formou. Veríme, že práve náš kvíz by svojimi inovatívnymi prvkami vedel Slovákom pomôcť k nadobudnutiu poznatkov a faktov o environmentálnych témach, aj keď môžu byť často smutné, no je nevyhnutné o nich vedieť.
Andrea Z.: Oboje. Musím povedať, že nie všetky otázky nevyhnutne poukazujú na naozaj závažné problémy, ktoré máme v spojitosti so zmenou klímy, stratou biodiverzity či nadmerným konzumom. Snažili sme sa, aby náš kvíz hráčov neodradil a nevystrašil, ale práve naopak, aby ich motivoval k zodpovednejšiemu správaniu voči našej planéte. Preto sme množstvo otázok formulovali jednoducho a odpovede sme sa snažili vymýšľať tak, aby boli vtipné, ba priam až bizarné, aby hráči vedeli veľmi rýchlo určiť správnu odpoveď a zapamätať si ju.
Trúfnete si odpovedať?
Aký máte rozpočet na tento projekt?
Peter B.: Rozpočet tohto nášho kvízu je jeho najslabšou časťou (akousi Achillovou pätou). V podstate nemáme presnú sumu - nakoľko sme išli do projektu s tým, že ho zrealizujeme, aj keď na ňom „prerobíme“. Reálne by sme ale na tento projekt potrebovali sumu približne 8 000 – 10 000 €.
Téma ekológie je nám v združení veľmi blízka a povedali sme si, že teraz, počas tejto pandemickej doby, je vhodný čas ponúknuť aktivitu, ktorá je využiteľná aj v domácnosti - alebo pre žiakov, ktorí sa do škôl vrátia nevedno kedy…
Možno sa nám podarí v budúcnosti prilákať viac sponzorov - v súčasnosti tomu nepraje ani pandémia. Veľa firiem si teraz skrátka nemôže dovoliť sponzoring či podobné podporné aktivity. Dúfame ale, že sa táto nešťastná situácia už skončí a v budúcom roku bude snáď o sponzorstvo takéhoto kvízu väčší záujem aj zo strany rôznych firiem. Ak by ale predsa len niekto mal záujem podporiť nás ešte aj v tomto roku, budeme, samozrejme, len radi! :-)
Čo vnímate ako najväčší ekologický problém?
Peter B.: Jednoznačne je to podľa mňa „ľudská nenažranosť“ (alebo slušnejšie povedané nenásytnosť). Ako už povedala Matka Tereza: „Nie je problém nasýtiť chudobných, ale bohatých.“ Takže reálnym problémom je práve náš systém, v ktorom žijeme - možno ho zjednodušene pomenovať ako neoliberálny kapitalizmus, ale problém je hlbší. V podstate ide o to, že sme ako ľudstvo (teda aspoň jeho prevažná väčšina) uverili, že potrebujeme viac. A tak stále viac a viac drancujeme prírodu, vyrábame, ničíme…
No naša planéta je uzavretý ekosystém, a ak sa dostane do nerovnováhy, začnú sa diať nepríjemné veci, ktorých sme svedkami už aj my (a tieto sa budú stále stupňovať, nakoľko sa celý systém viac odkláňa od rovnováhy). Všetko ostatné sú iba následky našich činov, ktoré sú zväčša založené na mylných predstavách o tom, ako má náš život vyzerať, aké sú naše priority a čo je vlastne zmyslom našej existencie. V skratke sa dá povedať, že najväčším ekologickým problémom je človek. :-) Zároveň ale platí aj dôvetok, že riešenia súčasnej klimatickej krízy má v rukách zase iba človek. Takže je na nás, či budeme našim každodenným životom, našimi rozhodnutiami a činmi prispievať k ničeniu planéty, alebo naopak, pomôžeme ju zachrániť.
EkoKvíz štartuje 22. apríla 2021.
Peter R.: Nedá sa poukázať na jeden konkrétny ekologický problém a tvrdiť, že práve tento je najhorší a je potrebné ho riešiť. Všetko je totiž prepojené, a ak v prírode niečo narušíme, prejaví sa to aj v inej oblasti. Rozhodne však vnímam ako veľký problém ľudskú krátkozrakosť, ktorá následne vedie k ekologickým problémom. V dnešnom svete sme si zvykli na to, že je v poriadku nadmerne konzumovať všetko, čo chceme, tu a teraz, čo vedie k pohodlnému životnému štýlu a ignorancii. Naše súčasné konzumné návyky však pre planétu predstavujú nesmiernu záťaž a sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné, no nad tým sa mnoho ľudí ani nepozastaví, pretože im je tu a teraz dobre, tak načo by to menili. Často ľudia nie sú schopní vidieť prepojenosť medzi svojím správaním a jeho dopadom na životné prostredie, alebo im tieto informácie zámerne nie sú ponúkané, alebo ich dobrovoľne sami nechcú prijať, pretože by to znamenalo, že by s tým museli niečo robiť. Je preto dôležité, aby ľudia boli v environmentálnych témach vzdelaní, čo sa vlastne snažíme docieliť práve naším EkoKvízom.
Musím však povedať, že hoci je kvíz zameraný na zvýšenie poznatkov o týchto témach u jednotlivcov, nerád by som, aby sa na jednotlivcov hádzala všetka vina za spôsobené klimatické zmeny a znečistenie planéty. Individuálne riešenia a postoje k environmentálnym témam sú, samozrejme, dôležité, no podľa štúdie medzinárodnej neziskovej organizácie Carbon Disclosure Project bolo v rokoch 1988 - 2015 iba 100 spoločností zodpovedných až za 71 % emisií skleníkových plynov. Aj keď je to možno smutné, odpoveď na otázku „Čo môžem pre zmiernenie klimatickej krízy urobiť ja?“, je taká, že čisto len na individuálnej úrovni klimatickú krízu nevyriešime. Každý z nás, no taktiež aj veľké firmy musia priložiť ruku k dielu.
Šancu zahrať si máte do 21. 5. 2021.
Na aké projekty, ktoré ste už vytvorili, ste najviac hrdí?
Peter B.: Tých projektov je za posledných 15 rokov naozaj pomerne veľa, navyše, sú veľmi rôznorodé, takže sa ťažko vyberá. Asi by sa dali rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: a) vzdelávacie podujatia a b) vzdelávacie webstránky.
Z hľadiska podujatí - Letná škola esperanta, Polyglot Gathering, 101. svetový kongres esperanta, LingvaFest´...
Z hľadiska webstránok - lernu.net, www.slovake.eu, www.eduskills.plus, www.pocitacprekazdeho.sk
Pri podujatiach je v podstate pri každom z nich nejaké to „naj“:
Letná škola esperanta (SES - https://ses.ikso.net) je najväčšou letnou školou tohto jazyka na svete, začali sme ju organizovať v r. 2007.
Polyglot Gathering (www.polyglotgathering.com) je najväčšie stretnutie polyglotov na svete (asi 650 ľudí zo 62 krajín).
101.Svetový kongres esperanta (r. 2016, Nitra – 1 300 ľudí z viac ako 65 krajín) - išlo o vôbec prvý svetový kongres esperanta na Slovensku, po 100 rokoch teda 101. ročník odštartoval druhú storočnicu týchto kongresov práve u nás.
LingvaFest´ (www.lingvafest.sk) je prvý aj jediný jazykový festival na Slovensku. Nápad naň musel počkať 10 rokov, kým sa podujatie mohlo uskutočniť.
Pri vzdelávacích weboch to ani nemožno priveľmi porovnávať, nakoľko sú venované rôznym témam. Napr. najnavštevovanejší je web na nemčinu: www.deutsch.info - nakoľko nemčina je aj veľkým a populárnym jazykom. Mne osobne ale ako esperantistovi je isto bližší web www.lernu.net na výučbu esperanta. Som hrdý aj na www.slovake.eu, tento projekt sme sami koordinovali a získali naň podporu 2x z Bruselu (žiaľ, 0x zo Slovenska) - a na tomto webe už je viac ako 105 000 registrovaných užívateľov doslova z celého sveta.
Vyhrať môžete udržateľné vecné ceny.
Aké posolstvo by ste chceli odovzdať nasledujúcej generácii?
Peter B.: Osobne sa mi veľmi páči heslo, ktorým sa snažím riadiť aj sám od M. Gándhího: „Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete.“ Aj preto vznikol tento kvíz, aj preto my ako združenie robíme, čo robíme. Takže toto by som odporučil aj ostatným. Nie sme bezmocní, ešte stále sa dá zmeniť smerovanie našej civilizácie - čím skôr to urobíme, tým menej bolestivé tie budúce zmeny budú. Ako spieva aj v jednej veľmi výstižnej aktivistickej piesni autor Pete de Temp: Don't Watch the News - Be the News (čiže: „Nesleduj správy, tvor správy“) alebo ako to hovorievam ja na svojich prednáškach: Vytvorme si lepší svet - inak budeme musieť žiť vo svete, ktorý nám vytvorili iní.
Peter R.: Netvárme sa, že my Slováci sme príliš malí a bezvýznamní na to, aby sme mohli niečo dokázať a zmeniť. Práve takéto zmýšľanie nás ako národ drží pri zemi vo veľa veciach, bojíme sa niečo dokázať a minimálne sa pokúsiť zmeniť to, aj keď vieme, že by to bolo potrebné. Naviac, čo sa týka klimatickej krízy, tak sa ako krajina a národ máme ešte kam posúvať, či už ide o zmenu našich individuálnych návykov, alebo systémových zmien na štátnej úrovni. Začnime však tým, že si priznáme, že klimatické zmeny existujú a sú problémom, a budú ešte horším problémom, ak ich nezačneme riešiť okamžite. Nadobudnime v nich potrebné vedomosti, zmeňme svoje správanie a pomôžme iným zmeniť to ich, nebuďme súčasťou problému, ale riešenia. Akú zmenu chceme, ak pre ňu nie sme ochotní nič urobiť?
Andrea Z.: Zmena nastane len ak každý z nás priloží ruku k dielu. Ľudia sa mylne nazdávajú, že ako jednotlivci nedokážu ovplyvniť to, kam sa dnešný svet uberá. Práve naopak. My ako spotrebitelia máme v rukách tú najväčšiu silu, pretože ak zmeníme naše spotrebiteľské správanie a začneme kupovať menej, resp. začneme uprednostňovať produkty, pri výrobe ktorých sa dbalo na dobro našej planéty, veľké globálne značky, ktorým na osude planéty nezáleží tým utrpia porážku. Je nutné si uvedomiť, že nie značky ovplyvňujú nás, ale my ovplyvňujeme ich existenciu tým, či ich podporíme, alebo nie.
Odporúčame vám sledovať stránky na FB a IG, aby vám neuniklo nič z príprav EkoKvízu!
Zelený Denník je hrdým partnerom projektu EkoKvíz.
Autor: Zuzana Vrecková
