V našom Zelenom denníku by sme sa chceli pozrieť na tému s názvom permakultúra. Ak nežijete v rodinnom dome s pozemkom, možno si poviete, že vás sa to netýka a otočíte list (obrazne i doslovne). Vedzte, že usporiadanie zelene v štýle permakultúry je možné uplatniť aj na terase, balkóne, okolo panelákov či v meste, v ktorom žijete. Nemusíte byť záhradný architekt ani krajinný inžinier, na vytvorenie ekologickej záhrady vám postačí zdravý sedliacky rozum.
Prečo chceme dom so záhradou?
Sú mestské typy ľudí, ktorí by svoj byt v centre nevymenili ani za najkrajší kaštieľ v objatí prírody. Na druhej strane sú ľudia, ktorí túžia po súkromí, ktoré im poskytuje dom, tešia sa na vlastnoručne dopestované ovocie či zeleninku a pri predstavte okrasného záhona im žiaria oči. Záhrada sa môže stať vaším útočiskom v čase, keď nebudete mať na nikoho náladu. Sadnete si pod rozkvitnutú jabloň a celý svet prestane existovať. Ak sa nám podarí dosiahnuť túto métu, akosi zlenivieme. Začneme vnímať v dome a okolo neho množstvo práce, ktorá nás unavuje a hľadáme najpraktickejšie riešenia. Tak sa stáva, že namiesto krásneho pozemku plného rastlín máme sterilné anglické trávniky. A tak sa pýtame ešte raz, pre zmenu v minulom čase – prečo ste chceli dom so záhradou?
Anglické trávniky predstavovali bohatstvo
Sterilne upratané a dokonale hladké trávniky sú anglickým vynálezom a boli zárukou toho, že jeho majiteľ je poriadne bohatý. Pôvodne boli udržiavané aspoň s trochu užitočnými rastlinami, ako napríklad harmanček alebo tymian. Trend sa však vyvíjal opačným smerom k starostlivo orezaným trávam, ktoré spočiatku spásali ovečky, neskôr muži s kosami a dnes používame najmodernejšie kosačky, ktoré zrovnajú trávnik so zemou raz-dva. V súčasnosti pestujeme anglické trávniky trošku aj z pohodlnosti. Zdá sa nám ľahšie nemať na pozemku „nič“, než okopávať a polievať záhony rastlín. Paradoxne, mať pekný, zelený a udržiavaný anglický trávnik stojí poriadne veľa námahy.
Sterilný trávnik je prežitok, ktorý škodí prírode
Anglický trávnik je už na pohľad niečo neprirodzené. Dokonalá zeleň bez jedinej sedmokrásky a okolo nej tuje vysadené v pravidelnom stromoradí, takto to v prírode predsa nevyzerá. Historicky sa s trávnikmi ťahá prepojenie na financie – dajú sa využiť na golf či bowling na tráve. Jednoducho, takýto trávnik dokáže zarobiť. Dokonalosť, ktorú vidíme, nás natoľko hypnotizuje, že ju chceme na svojom pozemku aj my, nehľadiac na klimatickú zmenu či prirodzený ekosystém. Ako veľká je naša túžba po bezchybnej predzáhradke? Je až taká veľká, že sme schopní ignorovať, že perfektná záhrada vždy zbavená buriny je zároveň zbavená biodiverzity? Tento typ zaťažuje našu planétu, nakoľko máme vo vlastníctve rozsiahle pôdy, na ktorých sa nemôžu pásť zvieratá. Je čas si vyložiť karty na stôl a hoci sú športové parky a piknikové oblasti veľmi pekné, ničíme biotopy zvierat.
Za 25 rokov uhynula ¼ hmyzu
Vieme, že mávnete rukou, že by ste na pozemku aj tak nemali ovečky či kravy, takže ich nepripravujete o žiadny biotop. Začneme najskôr vysvetlením tohto pojmu: Biotop je súbor všetkých činiteľov, ktoré vzájomným spolupôsobením vytvárajú životné prostredie daného jedinca, druhu, populácie alebo spoločenstva. Ide o najmenší prírodný životný priestor, na ktorom žije živočích alebo rastlina. Pri kosení trávy si ani neuvedomujeme, že v nej žijú rôzne živočíchy, ktorým výrazne narúšame tento biotop.
Dvadsaťpäť rokov je príliš krátke obdobie na to, aby ubudla až ¼ celkového hmyzu. Väčšina z vás sa asi teší, kto by tu chcel komáre či otravné muchy, lenže od hmyzu sú závislé ďalšie zvieratá, rastliny a, samozrejme, aj my ľudia. Nemiznú pritom iba chrobáky, osy a muchy, ale aj čmeliaky, včely samotárky či mravce. Ak už nechcete na vašom trávniku permakultúru, skúste aspoň nepoužívať toxickú chémiu v ich okolí, nehrabte a nepáľte lístie, nesekajte trávu nízko, nechávajte na záhrade staré drevo, rôzne vetvy a kamene, umiestňujte hmyzie hotely do záhrad, ale aj v mestách na balkóny a okenné parapety.
Permakultúra s prírodou spolupracuje namiesto toho, aby s ňou bojovala
Perfektne pokosený trávnik je umelo vytvorené prostredie, ktoré vzniklo s cieľom, aby nahradilo prirodzenú flóru. Oproti tomu existuje permakultúra, čo je prírodná záhrada, ktorá dáva živočíchom domov a množstvo potravy. Samozrejme, neznamená to, že sa svojho trávnika nedotknete a zjaví sa vám pred domom džungľa, ktorá vás prerastie, no keď zapojíte sedliacky rozum a nebudete do trávy priveľmi zasahovať, vytvoríte kus pôdy, na ktorom budú rastliny od výmyslu sveta, ktoré potešia vaše oči a poskytnú domov, úkryt aj potravu pre motýle, včely, chrobáky, mravce...
Trvalo udržateľná záhrada
Ekologická záhrada je taká, ktorá na svoje prežitie a zdravé fungovanie nepotrebuje zásah človeka. Pôvodný význam pojmu permakultúra bol permanentné poľnohospodárstvo, t. j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Je to rozmanitý, stabilný, odolný a prírodný ekosystém, ktorý vytvára harmonické spojenie krajiny s ľuďmi udržateľnou cestou. Nie je pravda, že v takejto záhrade nemôžete nič ostrihať ani plieť, dizajn však nikdy nesmie prevýšiť fungovanie života vo všetkých jeho formách.
Na čo pamätať pri permakultúre?
Spomeňte si, ako funguje konvenčné poľnohospodárstvo a robte vo vašej záhrade opak. Nezneužívajte pôdu na hromadné pestovanie tých istých plodín dookola. Takto veľmi rýchlo pôdu unavíte a budete potrebovať chemikálie na to, aby ste ju opäť prebrali k životu. Tiež neplatí jeden súbor inštrukcií, ktorým sa musia riadiť všetci. Ak žijete v suchšej oblasti, potrebujete sadiť druhy, ktoré udržia v pôde vlhkosť, no ten, kto žije v príliš vlhkej oblasti, má opačnú východiskovú situáciu.
Stereotyp zabíja ľudí, monokultúra prírodu
Hoci sú rutina a určité rituály v našich životoch príjemnou istotou, stereotyp doháňa väčšinu ľudí k šialenstvu. To isté však platí aj o vysádzaní jednej a tej istej plodiny (týka sa to aj trávy v prípade anglického trávnika). Monokultúra vyvoláva celý rad ekologických problémov a nikde v prírode neexistuje. Dnes sa veľmi ľahko dajú zakúpiť semienka rastlín pre opeľovače a lúčnu zmes. Vyrastie vám tak na záhrade rôznorodosť a nie monokultúra. Nesaďte si domov palmy, ale slovenské rastliny, ktoré do nášho teplotného prostredia patria.
Anglický trávnik je už prežitok.
Staňte sa pozorovateľom
Áno, takáto forma záhrady vás nebude veľmi potrebovať, neznamená to však, že si ju nemáte všímať. Permakultúra znamená aj to, že namiesto použitia pesticídov na škodcov, budete vedľa seba vysádzať rastliny, ktoré sa budú vzájomne chrániť, a teda ak vám reďkovku chodí chrúmať slizniak, nechajte ho žiť, ale vhodné je zasadiť v blízkosti reďkovky rastliny, ktoré ho svojou vôňou vyslovene odpudzujú. Patrí medzi ne cibuľa, pažítka, cesnak, tymian, koriander, rozmarín, fenikel a iné.
Ďalšia pomoc pre životné prostredie
Laicky by sme mohli povedať, že naše babky, ktoré sadili od buka do buka a nemali čas kosiť, udržiavali permakultúru. Celkovú definíciu tohto pojmu však uviedli do života pred tridsiatimi rokmi Bill Mollison spolu s Davidom Holmgrenom, pričom cieľ bol jasný. Chceli prísť s niečím, čo pomôže ľuďom so životným prostredím, ktoré sa neustále zhoršuje. Títo páni si totiž všimli, že ľudský spôsob fungovania vždy na niečom stroskotá a nie je dlhodobo udržateľný, zatiaľ čo ten prírodný prežil všetky situácie, maximálne sa prispôsobil a vyvinul. Navrhli riadiť sa viac prírodnými zákonmi než tými ľudskými.
Etika permakultúry
O permakultúre existujú aj knihy, pokiaľ by ste ju chceli pochopiť do hĺbky a nestačil by vám sedliacky um. Zo všetkého spomenieme tri zásadné piliere, ktoré permakultúru tvoria. Patrí sem STAROSTLIVOSŤ O ZEM – ale aj rastliny, živočíchy, pôdu, vodu, vzduch. Je potrebné ich zachovať v prirodzených prostrediach, napr. umožniť divej prírode sa k nám priblížiť a putovať krajinou bez ohrozenia. Druhý pilier tvorí STAROSTLIVOSŤ O ĽUDÍ – o seba, o ľudí okolo nás, záujem o to, odkiaľ veci a potraviny prichádzajú. Jednou z aktivít je aj vytvárať spoločenstvá a podporovať svoj región. Posledný pilier sa nazýva ZDIEĽANIE – týka sa spolupráce, posúvania si poznatkov či znižovania konzumu. Rovnako sa týka aj zdieľania áut, bicyklov, náradí, záhrad. Je to hotový životný štýl!
Čo si mám vysadiť?
V záhradkárstvach, ale aj na internete nájdete hotovú lúčnu zmes pre fungujúcu permakultúru. Siahnite po rastlinkách pre vtáky a opeľovače, potešia sa (Brečtan popínavý, Arónia čiernoplodá, Budleja dávidova). Ak túžite po živom plote, urobte si ho z Hlohyne šarlátovej, Drieňu krvavého či z Vtáčieho zobu obyčajného. Nezabudnite aj na Bazalku pravú, Yzop lekársky či semienkovú zmes Lúka pre motýle. Vytvoríte tak špeciálnu kvetinovú lúku pre vývoj a výživu motýľov.
Na dokonalé sterilné trávniky míňame veľa času a peňazí. Bojujeme proti burinám, obmedzujeme stromom ich priestor. Ak vám záleží na tom, akým smerom sa bude vyvíjať naša planéta, existuje na to len jeden recept: Nebojuje s prírodou vo vašej vlastnej záhrade.
Čo je zlé na trávniku posiatom púpavami a sedmokráskami? Okrem nádherného pohľadu si zo sedmokrások môžete spraviť čaj a púpava je totálna výživová bomba pre včely po období zimy. Nedovoľme, aby nám bol pohľad na spokojne bzučiace včielky, ktoré lietajú z kvietka na kvietok taký vzácny, až zabudneme, ako to vyzerá. Majte na pamäti, že keď bude pokračovať úbytok opeľovačov, bude aj úbytok úrody, a to veru pocítia aj milovníci anglického trávnika. :-)
Autor: Zuzana Vrecková
