Napriek tomu, že robí doktorka Goodall zaslúženú činnosť a osvetu, ktorej sa vyrovná len máločo, donedávna ju mnohí ešte nepoznali. Keďže hlása veci, ktoré sa týkajú nás všetkých, je čas to zmeniť. Má deväťdesiat rokov, útlu postavu, sympatickú tvár a biele vlasy. To je to, čo vidíme na povrchu. Omnoho podstatnejšie však je, čo sa derie z jej vnútra. Dr. Jane Goodall je primatologička, aktivistka, environmentalistka, vegetariánka, je poslom mieru OSN, svetová a uznávaná vedkyňa, ktorá za svoju prácu získala mnohé ocenenia a v jej filmoch hrali herci takého kalibru, ako je Angelina Jolie.

Práve Jane získala v roku 2016 významné ocenenie Ekotopfilm. Je to náš slovenský festival, no zároveň patrí medzi najstaršie ekologické festivaly na svete. Tento ročník bol v poradí štyridsiaty tretí a pocta Honour of Ekotopfilm, ktorú si v roku 2016 osobne prevzala na Slovensku aj Jane Goodall, jej udelili podľa jasného kľúča: „Je určená pre ocenenie významných domácich i svetových osobností, za mimoriadne výkony dosiahnuté v záujme trvalo udržateľného rozvoja, za významné vedecké objavy, humánne či kultúrne aktivity alebo za celoživotné dielo v záujme rozvoja ľudskej spoločnosti.“

Úloha matky je rovnaká v ríši zvierat i v ríši ľudí

Jane prechovávala už od detstva obrovskú vášeň k zvieratám a k Afrike. Túžila byť s nimi v tesnom kontakte, a tak isto s prírodou. Keď mala desať rokov, všetci sa jej vysmievali, pretože si za našetrené peniažky kúpila knihu o Tarzanovi, ktorý žil medzi opicami. „Zamilovala som sa do neho a čo urobil on? Zobral si nesprávnu Jane,“ tvrdí s úsmevom známa doktorka. Už vtedy vedela, že raz pôjde do Afriky, že bude žiť so zvieratami a že bude písať o tom knižky.

Samozrejme, okolie jej to vôbec neuľahčovalo, pretože ľudia sú takí, že pokiaľ sa im zdá niečo príliš nereálne, mávnu nad tým rukou. Tvrdili jej, že to neurobí, že nebude mať peniaze, že je to ďaleko, že je to nezmysel, pretože vrcholí vojna a hlavne – toto predsa dievčatá nerobia. Nikdy však neprišla o podporu od svojej matky, ktorá jej vtedy povedala: „Rob, čo chceš. Využívaj na to všetky možnosti a nikdy sa nevzdávaj.“ Jane dodala, že to bola úžasná a podporujúca matka.

So šimpanzmi si rozumiem

Predstavte si, že Jane sa to podarilo a päťdesiatpäť rokov študovala správanie šimpanzov v prírode, vďaka čomu je dnes považovaná za najväčšieho odborníka na šimpanzy na svete. Poviete si, načo je to dobré... No doktorka tvrdí, že sú nám veľmi podobní a často nachádza prepojenie s ríšou ľudí. Práve cez pozorovanie šimpanzov pochopila veľa o tom, ako sa správa dobrá a zlá matka a ďakuje Bohu, že mala takú skvelú matku. Prišla k záveru, že dobrá mama je taká (a nezáleží na tom, či šimpanzia, alebo ľudská), ktorá je podporujúca. Doktorka sa na prednáške Ekotopfilmu rozrozprávala aj o tom, že jej mama ju podporovala aj v láske ku zvieratám.

Spomenula si na historku z detstva, keď bola malá a hrala sa v záhrade. Našla dážďovky a ako každé zvedavé dieťa, vzala ich do ruky a ihneď ich priniesla mame do postele. Niektoré mamy by sa hnevali, pretože dážďovky majú na sebe sliz a boli špinavé, no jej mama iba povedala: „Ale oni tu zomrú, Jane, potrebujú hlinu,“ a zaniesli ich späť do záhrady. Jej matka mala nepochybne veľký vplyv na zakorenení humánnych postojov do svojej dcéry, ktoré často pri výchove aplikovala.

Áno, Jane sa vie rozprávať so šimpanzmi. Na internete si môžete pozrieť veľa takýchto videí a možno vám to príde smiešne, no keď uvidíte reakciu jednotlivých zvierat, pochopíte, že vie, čo robí. A možno sa vám pri vzhliadnutí niektorých videí vtlačia slzy do očí. Vidieť šimpanza, ktorého púšťajú z klietky späť do prírody a on namiesto toho, aby slobodne utekal preč, vyjde z klietky a najskôr podíde k Jane, tuho ju objíme na minútu, a potom pomaly odkráča svojou cestou, je naozaj dojemné. V prírode tiež odpozorovala, že šimpanzy, ktoré robili hluk a kričali, boli neisté, zatiaľ čo dominantný samec bol ten, ktorý mlčal.

Roots and shoots

Pochopiteľne, Jane žila aj svoj súkromný život. Bola dvakrát vydatá, prvé manželstvo jej nevyšlo a v druhom, bohužiaľ, manžel zomrel na rakovinu. Tiež má dve deti. Je dôkazom, že si žena nemusí vybrať, či bude pomáhať svetu, alebo si založí rodinu. No keď človek zažije také silné emócie v spoločenstve šimpanzov a má toľko vedomostí o fungovaní našej planéty, prirodzene cíti potrebu šíriť tieto myšlienky ďalej. Chce, aby sa v jej krokoch pokračovalo, aj keď ona už nebude súčasťou tohto sveta.

V podobnom duchu založila pred štyridsiatimi rokmi celosvetový projekt s názvom Roots and shoots (Korene a výhonky), do ktorého sú zapojení mladí ľudia z celého sveta. Môžu si vybrať jeden z troch smerov: buď pomáhajú iným ľuďom, zvieratám, alebo životnému prostrediu. Je to environmentálny a humanitárny program, ktorý dnes úspešne prebieha už v 130 krajinách sveta. Do tohto programu je zapojených asi 100 000 aktívnych skupín, v niektorých oblastiach sú dokonca členovia celé školy a Jane by veľmi chcela, aby sa tento projekt ujal aj na Slovensku.

Nie je to žiadna sekta, nedeje sa tam nič nenormálne, práveže vykonávajú úplne normálne veci, na ktoré sme akosi zabudli. Mladí spoločne čistia životné prostredie, sadia stromy alebo zbierajú peniaze pre obete po zemetrasení, pre zvieratá či pre rôzne inštitúcie, ktoré to potrebujú. Mnohí z nich jedia menej mäsa, pretože jeho výroba spôsobuje ničenie životného prostredia, nakoľko je jeho produkcia ekologicky veľmi náročná. „Rúbeme lesy, pálime ich, z toho je veľa dymu, ktorý znečisťuje vzduch, ktorý dýchame, a to len preto, aby sme tam mohli nasadiť krmivo pre zvieratá, ktoré potom zjeme zase my,“ tvrdí Jane. Tušíte správne, je vegetariánka. Jej motívy ale neboli primárne tie vyššie spomenuté, ekologické. Stala sa ňou kvôli neskutočnej tyranii, ktorá je pri chove zvierat prítomná a tiež pre krutosť pri zabíjaní, ale aj pre prebytok antibiotík, ktoré sú používané pri ich kŕmení a dostávajú sa potom do nášho tela.

Každý jeden z nás, každý deň, mení túto zem

Hlavnou myšlienkou Roots and shoots je najmä fakt, že ľudia podceňujú svoju silu. Mávnu rukou, že čo už len zmôže jeden človek. Chyba! Primatologička háji myšlienku, že každý jeden z nás má šancu v každý jeden bežný deň niečo zmeniť. Deje sa to pri veciach, ktoré sú pre nás prirodzené, napríklad pri nakupovaní. Stačí sa aspoň trochu zaujímať o to, odkiaľ pochádza tento produkt, ktorý chcem kúpiť? Koľko sem asi cestoval? Stojí za jeho výrobou utrpenie nejakého zvieraťa? Pracovali na ňom deti? A najzákladnejšia otázka možno je – potrebujeme to?

Vo filozofii má Jane jasno. Svet je pre ňu rozdelený na veľmi chudobných, na super bohatých, ktorým sa ani nechcela venovať, a potom na zvyšok, čiže NÁS. Problém vidí v tom, že náš počet vzrastá, stali sme sa veľmi materialistickí, vôbec sa nezamýšľame nad budúcnosťou našich detí a záleží nám iba na tom, čo chceme mať. Často vraj strácame kontakt s prírodou a zabúdame, že sme od nej závislí.

Jane je presvedčená, že práve my sa musíme opäť vrátiť k prírode, pretože to, čo nás oddeľuje od ostatných zvierat, je práve náš intelekt, hoci šimpanzy sú omnoho múdrejšie, než si myslíme a vedia používať aj počítače. Človek je tiež nesmierne inteligentný, posiela ľudí do vesmíru, a preto jej zostáva rozum stáť pri súčasnej situácii, že tento najinteligentnejší tvor svoju planétu zároveň aj ničí. Problém je podľa nej neprepojenosť medzi súcitom, láskou a naším mozgom.

Ako sa to dá zmeniť?

„Tak, že budeme pracovať s mladými ľuďmi. Stretla som toľko mladých ľudí, ktorí boli nahnevaní, frustrovaní alebo depresívni z toho, ako sa nezaujímame o ich budúcnosť. Niektorí sa ale vzdávajú, čo je najhoršie, pretože bez nádeje už nie je nič,“ smutne dodáva dr. Goodall. Táto útla ženička zje na raňajky polovicu toastu s jednou šálkou kávy, na obed je to väčšinou špenát + zemiak a na večeru zje druhú polovicu toastu s vajíčkom. Vajíčka, samozrejme, pochádzajú z voľného chovu, kde boli sliepky šťastné.

„Verím tomu, že ak srdce a rozum dokážu fungovať v harmónii, tak vtedy dokážeme naplniť náš ľudský potenciál, ktorý je obrovský. Nemôžete nikoho prinútiť, aby mu záležalo na životnom prostredí, ale musíte sa dostať do srdca. Nie je to až také úžasné, dostať sa k rozumu. Ľudí sa veľmi dotkne, keď zistia, že to, čo robia, môže spôsobiť veľkú zmenu. A čo všetko dokáže urobiť čo i len jedna osoba. Pozrite sa na tých ľudí, ktorí vyčnievali a zmenili svet a sú niekde medzi našimi deťmi, aj medzi dospelými. Dajte mu šancu, dajte dieťaťu správny smer, a potom tie zmeny môžu prísť,“ dodala na záver svojej prednášky.

Zmeniť svet podľa Jane Goodall nie je také ťažké. V prvom rade by sme podľa nej mali myslieť lokálne, konať lokálne, a až potom globálne. Jednoducho, rozmýšľať nad tým, čo robím a uvedomovať si svoje postavenie, pretože planéta bez nás dokáže fungovať, no my bez planéty nie.

Autor: Zuzana Horvath