Možno sa vám zdajú podobné vyjadrenia pritiahnuté za vlasy, možno vás obťažujú, pretože vám nedovoľujú žiť vo vašej pokojnej bubline. Sme však v štádiu, kedy musíme všetci spojiť svoje sily, pretože environmentalisti zhodne tvrdia: Ak nezmeníme náš životný štýl, rok 2100 bude rokom zlomu, kedy bude už akákoľvek snaha o zvrátenie alarmujúceho stavu planéty zbytočná. Ak to nezmeníme teraz, v roku 2100 bude ekologická kríza fakt, ktorému sa nebude dať zabrániť. Planéta sa však bude na spálenisko podobať už v roku 2050.

2050 či 2100 - to je jedno, už tu nebudem

Samozrejme, nechceme byť strašiaci, planéta nezmizne zo dňa na deň. Pravdepodobne. Mení sa však postupne a pokiaľ ste čo i len trošku vnímavý, všimli ste si tieto zmeny aj vy. Čoraz častejšie nás postihujú silné búrky s množstvom bleskov a s prívalovými dažďami a prekvapuje aj príliš veľa teplých dní a len priemerné zimy. Tieto podmienky veľmi priaznivo vplývajú na premnoženie škodcov, ktorí v húfnom počte oslabujú naše lesné porasty. Tie si musia poradiť nielen so škodcami, ale aj s častými víchricami, ktoré sa na nás ZRAZU tak často valia a vznikajú polomy. Keďže máme riedke lesy, nedokážu si poradiť s búrkami, nezadržia vodu a tá spôsobuje povodne v ľudských obydliach. Domino.

Já, já, já, jenom já

Strácame pramene vody, pretože vyschýnajú. Náš ekosystém je narušený. To je holá pravda a klimatológovia tvrdia, že práve postupnosť tejto krízy je naša najväčšia hrozba. Ak sa totiž stane ľudstvu katastrofa zo dňa na deň, vezme to vážne a urobí všetko pre to, aby ju zvrátilo. Klíma sa však mení postupne, rozširuje sa nenápadne ako choroba v našom tele, a keď prepukne, bude už príliš neskoro. Mnohí preto mávajú rukou, že v roku 2050 či v 2100 tu už aj tak nebudú, nech si poradia ďalšie generácie. Nie je to ale tak trošku... sebecké?

"Zdroje planéty sme vyčerpali o pol roka skôr. Od 22. mája žijeme na ekologický dlh a každý dlh sa musí splatiť."

Keď sa zabúda na prirodzenosť…

Je toho trošku priveľa, uznávame. Každý deň od vás niekto očakáva niečo iné. V pondelok máte byť vegánom, v utorok používať čapovanú kozmetiku, v stredu siahať po produktoch zabalených v skle namiesto v plaste, ale v štvrtok je to už zlá cesta, pretože najlepšie je byť zero waste a netvoriť žiaden odpad. V piatok vás presviedčajú, aby ste využívali verejnú dopravu namiesto auta a v sobotu vám zakazujú aj lety lietadlom, pretože produkujú veľa oxidu uhličitého. V nedeľu je vám potom už úplne jedno, aký je stav tejto planéty a ľudia vám tak lezú na nervy, že si tajne prajete jej zánik.

V celom tomto environmentálnom ošiali sa často dostávame na krivú cestu a namiesto pomoci planéte, venčíme vlastné egá. Útočíme na seba a osočujeme sa. „Žiješ zero waste, neješ mäso, nakupuješ iba v second handoch? Celkom dobré, ale tvoje dieťa používa jednorazové plienky, ktoré sa v prírode rozkladajú 200 rokov. Si zlý, zlý človek!” Zabudli sme na prirodzenosť, pretože o to jediné v tejto kauze planéta verzus ľudstvo ide. Nájsť ten stratený, zdravý balans v nakupovaní a v konzumovaní. Planéta s nami totiž počíta a vie vstrebať odpad, ktorý produkuje naša existencia, pokiaľ sa vrátime k prirodzenosti a nebudeme to preháňať.

Stiahneme ku dnu všetkých

Videli ste video veľryby, ktorú našli na pobreží Filipín? Zo žalúdka jej vytiahli 40 kg plastových tašiek a fliaš. Viete si to predstaviť? Prečo malo toto majestátne zviera v žalúdku namiesto potravy 40 kg plastov?! Podľa údajov Európskej komisie tvoria plasty až 80 % morského odpadu. Zabíjajú ryby aj korytnačky. „Ak nezmeníme naše správanie teraz, čoskoro naše oceány zadusíme v plastoch,” prehlásil podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans.

Žijeme na ekologický dlh

Predstavte si, že planéta poskytuje svoje bohatstvo k užívaniu. Je toho naozaj dosť, no my sme to napriek tomu vyčerpali o pol roka skôr. Od 29. júla ľudstvo žije — čisto matematicky — na ekologický dlh. K tomuto dátumu totiž vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok. Uvádza sa to v správe neziskovej organizácie Global Footprint Network. Je to však priemer, situácia sa líši v každej krajine a Slovensko žije na dlh od 22. mája! Len pre porovnanie, v roku 1993 sme vyčerpali zdroje planéty až 21. októbra. "Máme iba jednu Zem. Nemôžeme použiť 1,75 (Zeme) bez deštruktívnych dôsledkov," povedal Mathis Wackernagel, zakladateľ Global Footprint Network.

"Sme v štádiu, kedy otázka neznie ,Chce sa nám to urobiť?´ My to prosto musíme urobiť."

Vyjsť z komfortnej zóny

Máme sa veľmi dobre, šafárime so všetkým, čo nám príroda ponúka a akosi zabúdame, že na tejto planéte by po nás ešte celkom dôstojne chceli žiť aj naše deti. A ich deti. Najnegatívnejšie scenáre tvrdia, že ak by nastala tretia svetová vojna, bola by o pohár vody. Ak chceme urobiť niečo pre našu planétu, vždy to znamená vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Vyžaduje si to viac študovania informácií, menej bezhlavého a pudového konzumu a viac racionálneho prístupu. Zmeniť staré návyky a osvojiť si nové. Sme však v štádiu, kedy otázka neznie “Chce sa nám to urobiť?” My to prosto musíme urobiť.

Rozbehnutý vlak

A teraz si predstavte, že by ste od zajtra prestali robiť všetky aktivity, ktoré akokoľvek poškodzujú našu zem. Čo by sa stalo? Podľa vedcov NIČ. Ste sklamaní? Nebuďte. Globálne otepľovanie si máme predstaviť ako rýchlo rozbehnutý vlak. Pokiaľ rušňovodič zatiahne brzdu, brzdná dráha ešte pokračuje. Ak by sme prestali ničiť planétu všetkým, čo teraz robíme, otepľovanie by aj tak pokračovalo ešte ďalších päťdesiat rokov. Po tejto informácii však nezostáva miesto pre frustráciu, zdesenie či nebodaj smútok. Malo by vás to naštartovať k okamžitej zmene. Čím skôr začneme, tým skôr sa otepľovanie zastaví.

Slováci nepanikária

Výskumníčka Eva Taračová tvrdí, že Slováci nepanikária. “Myslím si, že nepanikária, pretože majú málo informácií. Veľmi málo z nich sa zaujíma o tieto témy aktívne. Konkrétne len 12 % Slovákov aktívne vyhľadáva informácie o životnom prostredí a pokiaľ majú čo jesť, majú čo piť, majú všetkého dostatok, tak nepociťujú nejaký problém."

"Ľudí, ktorí cítia, že Zem ten problém skutočne má, je stále málo. Príliš málo na to, aby sme dokázali urobiť zmenu."

Nezáujem a nevedomosť

Len 12 % zo 100 % ľudí je skutočne malé číslo. A práve táto nevedomosť spolu s nezáujmom vytvárajú živnú pôdu pre rozširovanie ekologickej krízy. Spýtali sme sa pani Taračovej, čo máme teda robiť – my, ktorí sme v skupine 12 %, ktorým nie je naša Zem ukradnutá. “Šíriť to. Šíriť povedomie o tom, že máme problém. O tom, že Zem má problém, pretože tých ľudí, ktorí cítia, že Zem ten problém skutočne má, je stále málo. Príliš málo na to, aby sme dokázali urobiť zmenu," tvrdí.

Zelený Denník

V redakcii sme si vzali tieto slová k srdcu a chceme priložiť ruku k dielu. Budeme sa venovať zodpovednému správaniu jedinca voči životnému prostrediu a trvalo udržateľnému spôsobu života, preto sa v Zelenom denníku môžete tešiť na pravidelné dávkovanie informácií, na množstvo rád a tipov ako zozeleniť náš svet.

Koľko pohodlia sme ochotní obetovať a bude to stačiť? To uvidíme. Sme si však istí, že v jednote je sila a záleží na každom jednom z vás. Tak čo, pridáte sa k nám?

Autor: Zuzana Vrecková