Štyri ročné obdobia

Určite ste už od niekoho dostali aspoň raz za život otázku, kde by ste chceli bývať, ak by to nebolo Slovensko. Väčšina vždy volí nejaký prímorský variant. Krajinu, v ktorej by sa šatník skladal najmä z bikín. Údajne sú obyvatelia týchto oblastí optimistickejší, a tak akosi šťastnejší, pretože slnko má na našu náladu obrovský vplyv. Napriek tomu by sme mali byť vďační, že žijeme na mieste, kde sú štyri ročné obdobia. Vidíme tak na vlastné oči prírodné cykly, ktoré sa nápadne podobajú na náš život.

Jar, vtedy sa príroda prebúdza a začína byť aktívna. V lete je život v plnom prúde. S jeseňou je úroda pripravená na zber a zvieratá zase na zimný spánok. No a v zime oddychuje celá krajina zaslúženým odpočinkom. My sa práve nachádzame v jesennej fáze, a preto sa poďme v Zelenom Denníku pozrieť na to, ako nechať prírodu žiť svoj život a neprimerane do nej nezasahovať.

Strom je ako človek

Aj keď je slovo strom zo slovenčinárskeho uhlu pohľadu považované za neživotné podstatné meno, v skutočnosti je až neuveriteľne životný. S nástupom chladných dní, s úbytkom hrejivých lúčov slnka a s kratšími dňami sa cítime akoby v úspornom režime. Rovnakým spôsobom sa pripravujú na zimu aj stromy, na ktorých vidíte úbytok energie v prvom štádiu tak, že sa im zmenia farby listov, v druhom štádiu úplne odpadnú.

Stromy komunikujú

„Komunikácia prebieha cez ektomykorízu. Znamená to, že koreňový systém stromov, ale aj ostatných rastlín je napojený na vlákna húb. Keď sa povie huba, človek si predstaví napríklad dubák, ale to je iba plod. Huba je to, čo je pod zemou. Práve cez tieto hubové vlákna dokážu stromy komunikovať a posielať si nielen živiny, ale aj rôzne signály,“ vysvetľuje dendrologička Eva Zahradníková z Katedry botaniky Univerzity Komenského.

„Do vzduchu vypúšťajú rôzne plynné látky, ktoré iné stromy dokážu rozpoznať. Takto sa napríklad dokážu informovať o tom, že ich napadol škodca, vďaka čomu ešte nenapadnuté stromy začnú za krátky čas vytvárať látky, ktoré danému druhu škodcu nechutia a takto sa ochránia,“ dodáva pani Zahradníková.

Všade samé lístie

Až na pár romantikov ľudia jesenné lístie neznášajú. Lepí sa im na topánky a na trávniku to vzbudzuje pocit neupratanosti. Tento kolobeh prírody však musí prebehnúť. Keď svietilo slnko, v listoch sa vďaka fotosyntéze tvorili dôležité látky, ktoré v tomto období, keď sa slniečko skrýva, prechádzajú do konárov, kmeňa a do koreňov a tam sa vytvoria zásobné látky. Poeticky povedané – list sa vzdá svojej krásy a život odovzdá zvyšku stromu.

My to neznášame, príroda to miluje

Neustále opadávanie lístia zostáva ľuďmi aj naďalej nepochopené, príroda však vie, že lístie musí opadať, aby strom nevyschol. Pokiaľ by listy zostali na strome aj v zime, vyparovala by sa z nich voda rovnako rýchlo ako v lete, no počas primrznutej alebo dokonca úplne zamrznutej pôdy by si nevedeli novú vodu z tejto pôdy načerpať a znamenalo by to vyschnutie celého stromu. Jesenné opadávanie listov je teda veľmi múdry ochranný mechanizmus prírody.

Krásna či nenávidená?

Jeseň môžeme milovať pre jej nádherné sfarbenie, ale aj nenávidieť, pretože nám v záhrade pridáva denne kopec práce. Neustále zo stromov opadávajú nové a nové listy, tento proces vyzerá, že nebude mať nikdy konca-kraja a vy len beháte s hrabličkami a makáte na plný úväzok. A pritom to robíte úúúplne zbytočne. Krútite nechápavo hlavou? V prírode má totiž všetko svoj význam, a to, že ho nepoznáte, neznamená, že neexistuje.

Človek je tvor, ktorý potrebuje na všetko návod, má rád veci pod kontrolou, a tak si zvykol, že bude krotiť aj prírodu. Tento boj však často prehráva. Azda si nemyslíte, že listy zo stromov opadávajú bez dôvodu? Alebo zo zlého úmyslu, aby pridali človeku ďalšiu prácu? :-)

Lístie slúži ako prikrývka

Na jeseň fúka chladný a silnejší vietor ako počas leta, čo tiež nie je náhoda. Vietor zosilnie, aby pomohol farebným listom ľahšie spadnúť na zem. To, prečo musia opustiť strom, sme si už vysvetlili. Jednoducho, musia odovzdať svoje výživné látky stromu, aby prežil chladné obdobie. Listy si splnia svoju úlohu a vy ich vidíte popadané na zemi.

Lístie chráni slabších

Majte na pamäti, že vďaka všetkým listom, ktoré spadnú na pôdu vo vašej záhrade, dostane táto pôda ochrannú vrstvu, ktorá má za úlohu chrániť pôdu aj korene rastliniek, ktoré sa v nej nachádzajú pred mrazmi a pred extrémnymi výkyvmi počasia, ktoré sú pre toto ročné obdobie typické. Ochranná vrstva z lístia tiež slúži ako zimný úkryt pre veľké množstvo malých zvieratiek, ako je napríklad hmyz alebo ježkovia. A teda MY vidíme neporiadok, ale ONI vidia domov a úkryt.

Rozložený list dáva pôde živiny

To však nie je všetko, list ani náhodou len tak pasívne na pôde neleží. Proces ďalej pokračuje tým, že popadané listy sa na zemi pomaly rozkladajú a dodávajú pôde a rastlinkám potrebné živiny a vlahu. Do roka a do dňa sa tieto lístky premenia v ten najlepší kompost, aký si viete pre vašu záhradu predstaviť a získate ho bez akejkoľvek práce a bez akýchkoľvek finančných nákladov. Ak teda ovládnete svoje puntičkárske sklony alá policajt Adrian Monk, pôda sa vám sama pohnojí vďaka listom.

Ľudia to robia celé zle

Ale čo robia ľudia? Myslia si, že listy sú ich nepriatelia a že majú škaredú, zanedbanú a neupravenú záhradu, ak je posiata listami. Venujú veľa námahy a času tomu, aby tieto listy odstránili a odviezli ich preč. Pchajú ich do kontajnerov, hádžu ich do lesa, niektorí ich pália a ani si neuvedomujú, že spolu s listami pália aj zvieratká, ktoré sú v nich ukryté. Upaľujú ich zaživa.

Kocúrkovo

Potom nasadnú do auta, idú do záhradníctva a kúpia si v ňom drahé vrecia plné kompostu, aby mali zdravú a peknú záhradu. Tento kompost rozsypú na svoju akože upratanú, ale v skutočnosti veľmi sterilnú záhradu. Majú zo seba dobrý pocit a večer si ešte na internete pozerajú rôzne vysávače na lístie, ktoré by im pomohli prežiť jeseň bezbolestnejšie. Fú, ale je tá záhrada fuška, povedia si.

Dajme prírode priestor

Sme si istí, že ak by ľudia poznali všetky jesenné zákonitosti, lístie by nechali tam, kde je. Veď je to jednoduchšie aj pre nich. Nie je potrebné stále niečo robiť. Jeseň je čas, kedy sa všetko spomalí, stíchne a upokojí. Dajme priestor aj prírode, aby robila to, čo má. Neodstraňujme popadané listy zo záhrady. Oni sa rozložia a za odmenu vám pohnoja záhradku. Hriať pri srdci vás môže aj fakt, že si v nich spí napríklad taký ježko.

Perfektné je, že si ušetríte veľa času, ktorý ste predtým venovali úmornému zametaniu a hneď získate pätnásť minút denne na cvičenie, ktoré ste predtým horko-ťažko hľadali. Zároveň ušetríte finančné náklady na kompost, ktorý už viac nebudete kupovať, lebo ho máte zo stromov zadarmo. Okrem toho, pohľad na lístie rozsypané po trávniku je veľmi relaxačný.

Zelená myseľ

Podstatou nášho Zeleného denníka nie je kritizovanie, čo všetko robíme zle. Jeho zmyslom je vysvetliť si, čo sa dá robiť lepšie, aby sme nebojovali s prírodou, ale aby sme s ňou spolupracovali. Viete, to tak iba vyzerá, že to robíme pre prírodu, ale v skutočnosti všetko, čo spravíme prírode (zlé aj dobré), pocítime časom na vlastnej koži. Poďme si preto užívať jeseň plnú lístia. Čím ho je na zemi viac, tým lepšie!

Autor: Zuzana Vrecková