Kvety sú niečo nádherné! Tak nežné, farebné, voňavé, dôstojné. Je to zvyk, tradícia, úcta. Vďaka nim vyjadrujeme partnerke lásku, učiteľke v škole vďaku a komukoľvek na svete pocit výnimočnosti. Sú lacnejšie ako nákup šperkov a zdravšie ako čokoládové bonboniéry. Viete si predstaviť, že by ste rozdávali ľuďom na ulici kvety a oni by sa zamračili? Každý jeden by sa usmial a potešil. O to dôležitejšie je nahliadnuť do zákutia kvetinového biznisu. Často sa totiž sústredíme len na farebný kvet vo váze, ktorého krása nám zatieni jeho dlhú a náročnú cestu, ktorú musí absolvovať, aby sa dostal až zo skleníka priamo k nám.
Masová produkcia kvetov
V žiadnom prípade vás nechceme odhovoriť od kúpy kvetov. Teta na trhu, ktorá pestuje tulipány vo svojej záhrade, naozaj nepredstavuje žiadny ekologický problém. Lenže medzi spomínanou tetou na trhu až po kvetinový priemysel, ktorý produkuje masovo a za akýchkoľvek podmienok, je široká škála možností, ktoré sa nám núkajú. Akékoľvek odvetvie priemyslu je v prvom rade o peniazoch. Čo najviac predať, čo najviac zarobiť, a to aj v prípade, že ide o na pohľad nežný, kvetinový biznis. Všetko po čom túžime v čase, keď nám to nemá patriť, si ale niekde vyžiada svoju daň, ktorú treba zaplatiť. Rozmaznané a konzumné zmýšľanie je v nás hlboko zakorenené. Zvykli sme si, že môžeme mať to, po čom túžime, kedykoľvek sa nám zachce. Dnes by Maruška už veru nemusela s námahou hľadať v zime ani fialky, ani jahody, nemusela by vyjsť ani z domu, kuriér by jej ich priniesol priamo k dverám.
Darčeky cez bolesť
Ťažko by sa naša prababka, ktorá celý deň pracovala na poli, potešila diamantovému prsteňu alebo zlatej retiazke. Hodnoty a priority boli, skrátka, inde. Z obdarovávania sa však stal výhodný biznis plán, pretože láska predáva. A tak sa vďaka marketingu začali diamanty považovať za niečo špeciálne. V roku 1939 firma De Beers prišla s kampaňou, v ktorej predstavila diamanty ako večné a nesmierne romantické. Za tri roky bolo viac ako 80 % všetkých zásnubných prsteňov v USA diamantových. Reklamy už ale nezobrazujú ich odvrátenú stránku, ktorú si môžete doštudovať pod pojmom „krvavé diamanty“.
Tento pojem označuje, že sa ťažia vo vojnových oblastiach strednej a západnej Afriky a slúžia na financovanie občianskych vojen a nákup zbraní. Ich vplyv na sociálnu a bezpečnostnú stránku je výrazný. To isté sa týka zlata, ktoré má negatívny dopad z pohľadu životného prostredia. Kopanie zlata spôsobuje vážne zhoršovanie životného prostredia, ktoré vedie k erózii pôdy, odlesňovaniu, emisiám skleníkových plynov a znečisteniu kyanidom.
Ako sú na tom kvety?
Kvety sa tiež stali súčasťou obrovského, výnosného globálneho priemyslu. Všetko sa začalo v Anglicku v 19. storočí, kedy takmer polovica svetového obchodu s kvetinami predstavovala Holandsko, USA a Japonsko. Od 90. rokov sa výroba pomaly presúva do krajín s lepšími klimatickými podmienkami a nižšími nákladmi na pracovnú silu - do krajín ako Keňa, Etiópia, Ekvádor a Kolumbia. Teraz sú najväčšími producentmi kvetov na svete. Tento druh hromadnej výroby sa však stal vážnou environmentálnou hrozbou. Ľudia v tomto odbore sú si vedomí problému a niektorí majú zásady, ktoré nechcú porušovať ani za vidinou väčšieho zisku. V Londýne je známa spoločnosť na doručovanie kvetín, ktorá začala spolupracovať iba s farmami, ktoré sa starajú o životné prostredie a o udržateľnosť. Zatiaľ je podobných spoločností ale také množstvo ako kvapka v mori.
Pri kvetoch obchádzame pravidlá s chémiou
Pesticídy sú naši nepriatelia, to vieme všetci. Vylučujú sa do pôdy a do podzemných vôd, z ktorých sa čerpá pitná voda. Striekané pesticídy zase môžu víriť a znečisťovať vzduch, preto existujú pravidlá, ktoré bránia používaniu vysoko toxických pesticídov a/alebo aspoň stanovujú limity dĺžky a rozsahu používania. Teraz sa podržte, príde ten fígeľ. Kvety nie sú jedlé plodiny, tým pádom sú vyňaté z predpisov o povolených množstvách pesticídov.
Dôsledkom toho sa používajú chemikálie, ktoré by za iných okolností neboli prípustné. Napríklad toxická chemikália, ktorá je pre človeka vysoko nebezpečná, metylbromid, je päťkrát ničivejší pre ozónovú vrstvu ako oxid uhličitý a používal sa posledných 40 rokov. Pestovateľom síce pomáha, pretože je to najúčinnejší plynný fumigant proti hmyzu, termitom, hlodavcom, burine, hlístam a chorobám prenášaných pôdou, ale je tiež jedným z najúčinnejších prostriedkov na ničenie ozónovej vrstvy.
Preprava kvetov z opačnej strany planéty
Ďalším problémom je spôsob, akým sa dostanú až k nám. Kvety, ktoré pochádzajú z Južnej Ameriky alebo Afriky, sa zvyčajne pestujú pomocou intenzívnych zavlažovacích systémov, ktoré zabezpečia ich hojnú zálievku, a postrekujú sa pesticídmi, ktoré ich chránia pred škodcami. Tieto kvety sa musia prepravovať v chladiarenských nádobách. Sú teda potrebné obrovské chladiarenské nákladné vozidlá, ktoré ich prevážajú z fariem na letiská a nakoniec do obchodov. Poviete si, no a?
Proces chladenia spôsobuje, že nákladné vozidlá spaľujú viac paliva a do ovzdušia emitujú väčšie množstvo oxidu uhličitého. Spotrebujú v priemere asi o 25 % viac paliva ako tie, ktoré nie sú chladené. No a aby toho nebolo málo, väčšina nákladných vozidiel v USA stále jazdí na naftu, ktorá produkuje viac látok znečisťujúcich ovzdušie ako benzín. Hlavným problémom je, že CO2 skutočne zostáva v atmosfére tisíce rokov. To znamená, že stále dýchame znečistenie, ktoré vzniklo počas priemyselnej revolúcie.
Pomalé kvety
Určite ste sa už stretli s označením fast fashion (rýchla móda) či slow fashion (pomalá móda), týka sa to aj jedla a najnovšie je úroveň znečistenia ovzdušia z prepravy kvetov taká vysoká, že vznikli aj slow flowers, a teda pomalé kvety. Ide o kytice, ktoré sú udržateľné a miestne. Všetko je o práci s matkou prírodou, pestovaní kvetov vhodných pre včely a najmä bez pesticídov. Výraz „pomalé“ znamená, že sa pestujú uváženým spôsobom a nepreháňa sa s najrôznejšími chemikáliami a umelými zásahmi. Sú zdravé pre spotrebiteľa a životné prostredie.
Každý chce ruže
Hodnota svetového obchodu s rezanými kvetmi dosahuje 15 miliárd eur ročne (to je takmer celý štátny rozpočet Slovenskej republiky). Ruža je najpredávanejší kvet sveta, no už dávno sa väčšina pestovania presunula do Kene. Je vám čudné, že kvety vo vašej váze pochádzajú až z Afriky? Dôvodov je viac, z tých najzaujímavejších vyberáme: V 70. rokoch minulého storočia spôsobila ropná kríza pre severské krajiny škrt v rozpočte a vyhrievanie skleníkov začalo byť pre ne príliš drahé. Presunúť pestovanie do krajín, ktoré sú blízko k rovníku, znamenalo vyťažiť zo slnka absolútne maximum a ukončiť sezónnu výrobu. Začal sa 365-dňový obchod a s pochopiteľne lacnejšími zamestnancami. Viac ako tretina európskeho dopytu po ružiach pochádza z Kene.
Zneužívanie lacnej pracovnej sily
Okrem ekologickej stopy je biznis s kvetmi vážny spoločenský problém. O kvety sa starajú aj deti, ktoré denne kráčajú dve hodiny, aby sa dostali na miesto práce. Samozrejme, ďalšie dve hodiny im trvá cesta domov. Nasledujúca citácia je od dievčaťa, ktoré pracuje v Afrike na kvetinovej farme. Citácia pochádza z dokumentu A Blooming Business. „Ruža pre mňa znamená tvrdú prácu. Znamená mať tŕne v mojich rukách s príliš veľa chemikáliami. To je to, čo pre mňa znamená jedna ruža.“ Ďalší zamestnanci: „Naši vedúci nás zneužívajú. Sme ako väzni. Nemáme slobodu niečo robiť.“ „Pozri sa na televíziu a uvidíš obrázky, ako používam spreje. Sprejujem len meter od ženy, ktorá strihá kvety.“ „Tieto kvetinové farmy používajú príliš veľa pesticídov, chemikálií a vody. Keď prší, všetky spomínané chemikálie a voda si nájdu cestu do tohto jazera.“ O sexuálnom zneužívaní či nízkej mzde informovala už aj televízia BBC, ktorá zistila, že priemerný plat pracovníčky je 60 dolárov (asi 50 €) za mesiac.
1 m2 ruží potrebuje 6 litrov vody denne
V Keni takmer vôbec neprší, preto sa ako zásobáreň vody využívajú vo veľkej miere jazerá. Asi sa vám zdá čudné, ako dokážu v Afrike vypestovať tak nádherné kvety náročné na zálievku, keď majú neraz aj obyvatelia problém s nedostatkom vody. Veľké kvetinové farmy sú postavené práve okolo jazier s vodou, najhustejšie sú okolo jazera Naivasha. V tomto bode je dôležité spomenúť, že jeden štvorcový meter ruží potrebuje šesť litrov vody denne. Len v okolí tohto jazera je vysadených asi 8 a pol milióna štvorcových metrov ruží. Zatiaľ čo tieto kvety putujú do celého sveta si Afričania ohrozujú jeden z mála pitných zdrojov vody, ktorý majú.
Máme to v rukách my, spotrebitelia
Často sa zvykneme vyhovárať, že prečo to teda predávajú, keď to toľko ubližuje ľuďom i planéte, že nech to nepredávajú a my to nebudeme kupovať. Kvetinárstva však robia to, čo každý iný obchod, snažia sa čo najviac zarobiť. Len my, zákazníci, máme možnosť niečo zmeniť. Obchodníci vyhodnocujú správanie zákazníkov, nákupný proces a snažia sa mu prispôsobiť. Žiadny rozumný obchodník nebude do svojej prevádzky objednávať tony ruží pred Valentínom, keď bude vidieť, že zvädnú a nik ich nekúpi. Je to len a len na nás. To MY musíme ukázať, o aké kvety máme záujem. A to o lokálne a sezónne kvety.
Nekupujte ruže v januári
Kvetinárstva by nemali byť zruinované, je to krása, ktorá hladí dušu. Problém však je s dovážanými kvetmi a s našou potrebou mať na stole ruže aj v januári. Vtedy predsa nekvitnú. Pomôcť z tohto bludného kruhu kvetinového biznisu môžete tak, že budete pri nákupe kvietkov zmýšľať SEZÓNNE. Ak by sme túžili po hyacintoch v marci, po pivonkách v máji a po chryzantémach na jeseň, všetko by bolo v poriadku. Túžte po kvetoch, ktoré sú LOKÁLNE. Ak vidíte tetu, ktorá na trhu v marci predáva tulipány z vlastnej záhradky, kúpiť ich, je to najsprávnejšie, čo môžete urobiť. Kvety, ktoré si pestujeme na Slovensku, ušetria množstvo emisií pri preprave. Pestovať si môžete aj vlastné kvety alebo zbierať do vázy tie, ktoré rastú na lúkach.
Rešpektujme sezónnosť
Popisovaný problém s kvetmi sa týka takmer všetkého, po čom túžime, hoci nie je ich sezóna. Vysoká spotreba avokáda či ovocie a zelenina dovezené zo zahraničia, pretože u nás nerastú, sú ďalším príkladom ignorovania sezónnosti. Na jeseň sú pre Slovensko typické jablká a kapusta. Nie avokáda a mandarínky. Už aj na Slovensku vznikajú prírodné kvetinárstva, ktoré ponúkajú na jarmokoch kvety výlučne vtedy, keď rastú. Presne tento princíp je súlad s prírodou, ktorý nám môže pomôcť odvrátiť ekologické hrozby, ktoré si našou pohodlnosťou spôsobujeme.
Pomôžu ekologické certifikáty
Samozrejme, nikdy nič nie je len čierne či biele a aj medzi dovážanými kvetmi sa nájdu také, ktoré sú pestované férovo. Musia mať však certifikát, ktorý to potvrdzuje a aj kvôli nemu budú takéto kvietky drahšie. Zabezpečujú buď spravodlivé ohodnotenie zamestnancov, alebo ochranu životného prostredia pri pestovaní, každý certifikát má iné štandardy. Medzi takéto certifikáty patria napríklad Fair Trade, Veriflora či Florverde.
Zmena návyku
V roku 2024 je čas sa konečne zastaviť v tom našom rozbehnutom zábavnom kolotoči, kde dostaneme všetko, na čo si zmyslíme, a položiť si otázku – čo môžeme ešte urobiť pre záchranu tejto planéty? My, spotrebitelia, môžeme ovplyvniť množstvo používaných organických hnojív aj pesticídov, ktorými sú kvety striekané, tiež naším nákupom dáme najavo, či podporujeme miestne kvety, alebo tie z opačného konca planéty. Rešpektujme prírodu a čas kvitnutia. Veď kvety majú spôsobovať radosť a nie mozole na rukách, vdychovanie chémie a odčerpávanie pitnej vody tým, ktorí jej nemajú dosť.
Autor: Zuzana
