Mnoho z nás má predsudky, ktoré nie sú podložené skutočnými informáciami, dátami alebo sú skrátka len neaktualizované. Z toho pramení séria zlých rozhodnutí, ktoré sa negatívne podpisujú na stave našej planéty. Najčastejší prehrešok je ten, že dostatočne (alebo vôbec) netriedime naše odpadky. Všetko hádžeme do jedného vreca a šup s tým do koša, lebo veď aj tak sa všetky odpadky sypú na jednu hromadu, myslíme si.

Pravda je taká, že v prvom kole prebieha triedenie odpadu NAMI, to znamená, že podľa materiálu rozhodneme, do ktorého kontajnera patrí daný obal. Ten putuje na triediace linky, kde nastáva ešte dotrieďovanie odpadu pre prípad, že ste vhodili niečo tam, kam to nepatrí, a potom sa rovnaké materiály recyklujú, vďaka čomu vznikajú nové výrobky. Jedna vec sa ale stať môže. Pokiaľ je obsah kontajnera s triedeným odpadom natoľko znečistený, že s ním už nemožno nakladať ako s triedeným odpadom, nie je možné ho naložiť na zvozové vozidlo spolu s ostatným triedeným odpadom a v takom prípade sa všetko musí hodiť na jednu kopu. Toto rozhodnutie máme v rukách výlučne my – ak vyhodíme odpad tam, kam patrí, nastane recyklácia taká, aká má byť.

Vyprodukujeme 321 kg, recyklujeme 20 kg

Ak sa pozrieme na problematiku tvorby odpadu cez čísla, všimneme si niečo zaujímavé. Napriek tomu, že Slovák vyprodukuje menej odpadu za rok ako obyvateľ inej európskej krajiny, recykluje tiež menej, a to už také pozitívne nie je. Presnejšie, každý Slovák vyprodukuje v priemere 321 kg odpadu ročne. Z tohto množstva je ale recyklovaných len asi necelých 20 kg, pretože nevieme správne triediť alebo to z pohodlnosti nerobíme vôbec. Každý Európan v priemere tvorí 475 kg komunálneho odpadu, čo je teda o dosť viac než my. Z tohto množstva je ale recyklovaných približne 133 kg. Táto štatistika jasne ukazuje, že Slováci majú veľké medzery v správnom triedení.

V skládkach sme majstri

Najviac odpadu končí na Slovensku na skládkach, zhodnocuje sa len malá časť. V Poľsku končí 53 % komunálneho odpadu na skládkach, v Maďarsku 59 %, v Česku 56 %, v Rakúsku sú to 4 % a na Slovensku je to 76 %! Legálnych evidovaných skládok máme na Slovensku 117, evidovaných nelegálnych skládok je 2 500, odhaduje sa, že je ich až 7 000. Skládky sú najstarší spôsob, akým si človek dokáže poradiť s odpadom, no je extrémne nebezpečný.

Je to v podstate obrovské smetisko, a teda odpad nahádzaný na jednu kopu niekde na poli. Robí sa to preto, lebo doteraz bolo skládkovanie veľmi lacné a obciam sa to oplatilo, a aj preto, lebo žalostne málo triedime, a tak je odpadu v čiernych kontajneroch (zmesový komunálny odpad) stále príliš veľa. Skládky majú pritom negatívny dopad na naše zdravie. Potvrdil to aj Inštitút environmentálnej politiky: „Vznikajúce škodlivé látky môžu pri nesprávnej starostlivosti zamoriť pôdu, podzemnú vodu, lokálne ovzdušie a vplývať tak aj na zdravie. Okrem toho chemické procesy v skládkach často pokračujú aj dlho po uzatvorení skládok, a tak naďalej negatívne ovplyvňujú okolie.“

Približne 10 700 ľudí žije vo vzdialenosti do 500 m od legálnych skládok, čo je v rozpore s technickou normou. Aby toho nebolo málo, skládky pravidelne horia a zamorujú územie. Známy je požiar trnavskej skládky, ktorí hasili 4 dni až 75 hasiči. Sila.

Ako to vyriešiť?

Každá ľudská činnosť sa spája s tvorbou odpadu. Je nemožné žiť na tejto zemi a nezanechať za sebou žiadnu stopu. Naša planéta však na určitú stopu pripravená je a dokáže sa regenerovať. Nuž, to ako sa Slovensko pasuje s odpadom, je niečo, čo planéta nezvláda. A pritom stačí tak málo – nebyť ľahostajný človek a separovať odpad. Či už si kúpite moderné kontajnery, ktoré sú farebne odlíšené, alebo zvolíte akúkoľvek krabicu, ktorá bude oddeľovať sklo od plastu, urobíte dobre. A ak to naučíte svoje deti, urobíte viac než dobre!

Používajte ťahák

Každý z nás nosí v hlave veľké množstvo povinností, ktoré sú pre nás dôležité. Predstava, že si máte pamätať ešte aj celý zoznam výnimiek, aby ste sa naučili správne triediť, sa zdá byť desivá. Nie je to vôbec potrebné, pokojne si urobte ťahák a nalepte si ho na chladničku alebo si vždy na internete overte, ako správne separovať, kým si nebudete istí. Podstatný je záujem, pretože kde je vôľa, tam je cesta.

Slovensko nie je jednotné

Trošku sa celá separácia komplikuje tým, že zber odpadov nie je na Slovensku jednotný, a teda každá obec zbiera inak. V Bratislave sa do žltých kontajnerov zbierajú nielen plasty, ale aj tetrapaky a plechovky, no sú obce, ktoré majú na každý materiál samostatnú nádobu. Na webe vašej obce si preveríte spôsob zberu, ten nájdete aj priamo na nálepkách kontajnerov, ktoré tam umiestnili firmy, ktoré odpad vyvážajú. Máte tam zreteľne napísané, čo do koša pred vami patrí a čo nie. Základné pravidlá sú ale všade rovnaké, poďme si ich preto zhrnúť.

 Triedenie odpadu je veľmi dôležité.

PAPIER = MODRÉ NÁDOBY

Pri papieri, ale aj pri plaste platí, že odpad vždy čo najviac stlačte. Ak to nerobíte, veľmi rýchlo sa kontajner zaplní (krabica znemožní vhadzovanie ďalších vecí, a pritom je tam len jeden kus) a ľudia potom myknú plecom a odhodia odpad tam, kde je voľné miesto. Ozaj, ak máte knihy, nepatria do modrých nádob, ale do zberného dvora. Samozrejme, darovať ich kamarátom či do búdok rozmiestnených po meste, z ktorých si môžete knihu požičať či vymeniť, je vždy lepšia voľba.

Do modrých kontajnerov patria: Noviny, časopisy, zošity, kancelársky papier, reklamné letáky, katalógy, pohľadnice, listy, stlačené krabice, papierové obaly, papierové tašky (nie darčekové, lebo sú povoskované). V malom množstve aj papier s kancelárskymi sponkami alebo skartovaný papier. Vhodiť sem môžete aj lepenku či kartón, alebo obálky, i keď majú malé plastové okienko.

Do modrých kontajnerov NEpatria: Väzbové obaly kníh, mokrý, mastný alebo znečistený papier, asfaltový a dechtový papier, použité plienky a hygienické potreby, alobal, celofán, a pod. Mokrý papier má tendenciu plesnivieť, preto ho dajte do kompostu, kozubu, do zmesového odpadu alebo ho nechajte vyschnúť, a potom, ak nesplesnivel, môže ísť do papiera. POZOR: Nepatrí sem termopapier, to je druh papiera, na ktorý sa tlačia účtenky (pokladničný blok), keď sa poškriabe nechtom, zostane na ňom čiarka akoby od ceruzky. Ten patrí do zmesového komunálneho odpadu. A čo obaly od vajíčok či rolky od toaletných papierov? Je to už posledné štádium recyklácie, preto ich využite alternatívne – deťom na hranie či výtvarnú výchovu alebo ich vhoďte do kompostu, poprípade do kozubu. Bohužiaľ, kompostovateľný „papier“ napr. z cukrovej trstiny by mohol poškodiť recykláciu a patrí do kompostu alebo zmesového komunálneho odpadu.

Oplatí sa to?

Áno. 10 časopisov sa môže zmeniť vďaka recyklácii na krabicu na televízor. 42 % globálne vyťaženého dreva sa spotrebuje na výrobu papiera. Recyklácia 1 tony papiera ušetrí približne 2 580 litrov ropy, 26 500 litrov vody a zachráni 17 stromov.

SKLO = ZELENÉ NÁDOBY

Vratné fľaše vždy vracajte späť do obchodu.

Do zelených kontajnerov patria: Nevratné obaly zo skla z alkoholických alebo nealkoholických nápojov, poháre, tabuľové sklo z okien a dverí (väčšie množstvo patrí na zberný dvor), sklenené črepy a číre, zelené aj hnedé sklo (vrchnáky nie je potrebné odstraňovať). Patria sem aj sklenené nádoby z kávy či z iných pochutín, ale bez vrchnáku, ten zväčša patrí do plastu.

Do zelených kontajnerov NEpatria: porcelán, keramika, drôtené sklo, televízne obrazovky či monitory, pozlátené/pokovované sklo alebo technické druhy skla. Zrkadlo kvôli tenkej pokovovanej vrstve, vďaka ktorej sa vidíme, ale nedá sa oddeliť, preto ho umiestnite do zmesového komunálneho odpadu (čierny). Nepatrí sem ani bezpečnostné sklo či autosklo, pretože obsahuje špecifické prímesi, vďaka ktorým sa rozbije na malé čiastočky, ktoré nie sú ostré. Plexisklo nech vás nemýli názvom, patrí do zmesového odpadu. Žiarovky, ledky, halogénky sa síce dajú rozbiť, no patria naspäť do predajne, kde ste ich kúpili, ale aj na zberný dvor.

Oplatí sa to?

Áno. Z 5 zaváracích pohárov môže byť vďaka recyklácii sklenená váza na kvety. Recyklované sklo potrebuje na ohrev nižšiu teplotu ako sklo z primárnych materiálov, takže sa dá ušetriť až 40 % energie. Recyklovaním skla zredukujeme znečistenie ovzdušia asi o 20 % a vody o 50 % v porovnaní s „bežnou“ výrobou skla po prvý raz. Sklo je recyklovateľné donekonečna.

PLASTY = ŽLTÉ NÁDOBY

Aj pri nich platí naše heslo, že všetok odpad vždy čo najviac stlačiť. Niektoré obce majú samostatné nádoby a tetrapaky vkladajú do oranžových nádob, kovy zase do červených. Ak sa samostatne nezbierajú, patria do žltých nádob k plastom.

Do žltých kontajnerov patria: Neznečistené, stlačené alebo zošliapnuté PET fľaše z nápojov, plastové a mikroténové vrecká, baliace/bublinkové fólie, polystyrén, plastové lepiace pásky, tégliky z jogurtov, obaly z CD, obaly z pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Patria sem aj platobné a vernostné karty okrem čipu, ten odstrihnite a vhoďte do zmesového komunálneho odpadu.

Do žltých kontajnerov NEpatria: Mastné obaly so zvyškom potravín, podlahové krytiny, novodurové rúrky, obaly z nebezpečných látok, ako napr. z motorových olejov, farieb, a pod. Polystyrénové tácky, na ktorých býva mäso či syr a tiež fólie na ich vrchu sem nepatria, ale ich miesto je v zmesovom komunálnom odpade, pretože tuk sa dostal do štruktúry plastu, čo znemožňuje recykláciu. Nepomôže ani dôkladné umytie. Nepatria sem ani plastové obaly od liekov potiahnuté hliníkovou fóliou - ak sú tam ešte zvyšné lieky, tak s nimi ideme do lekárne, ak nie, tak do zmesového kontajnera, pretože hliník sa nedá oddeliť. Aj tuby od zubnej pasty vhoďte do čierneho a nie žltého koša, sú znečistené a plast s kovom sa od seba aj v tomto prípade nedajú oddeliť. Žalúzie, obaly z čipsov, detský bazénik, pri týchto veciach sa nedajte zlákať plastom, aj keď prevažuje a vyhoďte ich do zmesového komunálu.

Oplatí sa to?

Áno. Z 30-tich PET fliaš môže byť vďaka recyklácii fleecová bunda. 50 % plastov použijeme len raz, a potom vyhodíme. Kvôli plastovému odpadu v moriach a oceánoch umrie ročne 1 milión morských vtákov a 100 000 morských cicavcov. V strede severného Tichého oceána je ostrov, tzv. „Veľká pacifická odpadková záplata“, je veľká ako Francúzsko, Nemecko a Španielsko dohromady a je tvorená prevažne z plastov.

Ak sa naučíme správne triediť odpad, ktorý sme vyprodukovali, zníži sa množstvo skládok v našej krajine. To znamená nielen menšiu hanbu v štatistikách pri porovnávaní so susedmi, ale najmä zdravší vzduch, ktorý dýchame a pôdu, v ktorej pestujeme svoju potravu.

Autor: Zuzana Vrecková