Na svete existuje mnoho ľudí, ktorí dennodenne dokážu ospravedlňovať svoje prehrešky. Odsúvajú zdravý životný štýl, triedenie šatníka či nepríjemný rozhovor s kolegyňou. Občas to vyzerá, že máme rozum najmä na to, aby sme si vedeli nájsť tie najlepšie výhovorky, ktoré presvedčia nielen ostatných, ale najmä nás. Ak si ohrýzate nechty a utvrdzujete sa v tom, že to robíte, pretože dlhé vám zavadzajú a na strihanie nemáte čas, uškodíte len sebe. Horšie je, keď sa „chlácholíme“ pri environmentálnych problémoch, ktoré nezmiznú ani v prípade, keď pred nimi zatvoríme oči. Ak vám povieme, že sa topia ľadovce a že sa dokonca topia rýchlejšie, než predpovedali pesimistické klimatické modely, mnohí mávnete rukou a kývnete plecom. Je to asi problém Grónska. Novinári už roky tvrdia, že Slovákov nezaujíma zahraničné spravodajstvo, majú pocit, že americké voľby či hurikán v Karibiku vôbec nezasahuje do ich života. To by platilo jedine v prípade, keby sme žili na opustenom ostrove obalenom vákuom a mali svoj vlastný vzduch, ktorý sa nebude miešať so vzduchom z iných štátov.

Krátkozrakosť

Strach a obavy nie sú riešenie, a to ani na problémy doma, ani na tie celosvetového charakteru. Nosenie ružových okuliarov je však podobný nezmysel. Kto zľahčuje klimatickú krízu, by sa mal pozrieť na stav ľadovcov. Grónsko prišlo v roku 2019 o rekordné množstvo ľadu (532 gigaton ľadu), v Nemecku sa tak rýchlo topia ľadovce, že z piatich zostanú už len štyri a ľadovce sa topia dokonca aj pod morskou hladinou. Obyvateľ Slovenska však nie je obklopený ľadom, a preto je tento hmatateľný problém pre neho na úrovni teoretického dokumentárneho filmu.

Efekt motýlích krídel

Mávnutie krídlami motýľa v Brazílii, spôsobí tornádo v Texase. Efekt motýlích krídel je založený na princípe drobnej zmeny, ktorá má omnoho väčšie a nepredvídateľné dôsledky. Ide o to, že aj malá a nepatrná zmena môže spôsobiť zásadný prelom v komplexnom systéme. Doslova je efekt vysvetlený tým, že mávnutie motýlích krídel môže spustiť mechanizmus zmien, ktoré budú viesť k niečomu veľkému a zásadnému, ako je napríklad tajfún. Ako? Motýľ mávne na lúke krídlami a vytvorí vír, ktorý pohne steblom trávy. Na tráve sedí mucha, vzlietne a zrazu ju uvidí lastovička. Tá sa vrhne za muchou, no keď zbadá kŕdeľ lastovičiek túto jednu, letia tam tiež. Na to lastovičky spozoruje jastrab a vrhne sa za nimi. Popritom, ako ich naháňa, dostanú sa do vzdušného súboja, pričom si nevšimne, že nad lúkou prelietava lietadlo. Vletí mu do motora a lietadlo havaruje. Spadne, vznikne požiar a z neho vznikne turbulencia vzduchu, ktorá nad túto lúku pritiahne mrak, z ktorého začne pršať a vznikne búrka. Skrátka – veci spolu súvisia.

Ľadovce sú spoľahlivý indikátor lokálnej klímy

A čo viac! Nie sú len spoľahlivé, ale sú aj veľmi citlivé. Na svete totiž existuje služba, ktorá monitoruje ľadovce (World Glacier Monitoring Service) od roku 1986. Podporuje ho program OSN pre životné prostredie a sídli na Univerzite v Zürichu vo Švajčiarsku. Práve oni sledujú ročný prírastok a úbytok ľadovcov na celom svete, to keby vám napadlo, odkiaľ sa berú tie čísla. Tie, mimochodom, potvrdzujú, že sa rýchlosť úbytku ľadovcov kvôli globálnemu otepľovaniu zvyšuje. Ľadová doba skončila pred 11 500 rokmi, čo je neskutočne dávno, no okrem toho, že polárny ľadovec zaberal väčšinu nášho kontinentu, bola globálna teplota len o 5 °C nižšia než dnes. To, že máme čoraz vyššie teploty, však nie je jediný dôvod, kvôli ktorému strácajú ľadovce svoju hmotu. Negatívne sa na tom podpisujú aj zimy, ktoré máme, a teda síce máme veľa zrážok, množstvo snehu na konci zimy je veľmi nízke. Je to preto, lebo v zimnom období viac prší než sneží, pretože máme až pričasto teplotu nad bodom mrazu. Ak teda túžite po bielych Vianociach, vypýtajte si od Ježiška najmä to, aby dlhodobo mrzlo.

Demänovská ľadová jaskyňa kedysi a dnes

Nebolo to tak dávno, čo internet či televíziu zaplavili fotografie z Demänovskej ľadovej jaskyne, z ktorej mizne ľad a ochranári ho musia vyrábať umelo. Fotografie z minulosti a zo súčasnosti trhajú srdce a pokiaľ poznáte pochybovača klimatickej krízy, zoberte ho tam alebo mu ukážte „pred a po“. Demänovská ľadová jaskyňa je jedna z najstarších jaskýň, ktoré sú v Európe, a máme tú česť ju mať na Slovensku. Bola známa svojou ľadovou výplňou počas celého roka, mohli ste sa ňou kochať v podobe prízemného ľadu, kvapľov a ľadovcových stĺpov. Takto zhodnotil situáciu v jaskyni jej správca: „Vzhľadom k predchádzajúcim slabým zimám došlo k masívnemu úbytku ľadu v Demänovskej ľadovej jaskyni. Úbytky ľadu za posledných viac ako 10 rokov v letnom období sú ďaleko vyššie ako prírastky v zime. Jaskyňa sa vplyvom globálneho otepľovania dostala na minimum ľadovej výplne za posledných približne 70 rokov. Len v centrálnej časti – srdci jaskyne sa zatiaľ vyskytuje ľad, avšak iba podlahový. Vertikálne formy ľadovej výplne sa v tomto období v jaskyni nenachádzajú. Obdivovať ich môžete len na fotkách publikácií v suveníroch. Stále dúfame, že prídu aj lepšie časy a že nie sme jedni z posledných ľudí, ktorí v jaskyni videli ľad.“

Demänovská ľadová jaskyňa. Kmeťov dóm v roku 2011.

Demänovská ľadová jaskyňa. Kmeťov dóm v roku 2021.

Život ľadovca

Nemyslite si však, že ľadovec len stojí a správa sa počas celého roka pasívne. Existujú dve fázy, ktorými prechádza. Prvou je fáza ablácie – vtedy sa sneh nahromadený počas zimy stráca (leto). Druhá fáza sa volá akumulácia – nastáva, keď sneh počas leta zostáva zachovaný a pribúda k nemu ešte nový, napadaný sneh (zima). Na to, aby bol ľadovec v rovnováhe, musí mať do konca leta asi 60 % svojej rozlohy v zóne akumulácie.

Ľudia, ktorí neveria globálnemu otepľovaniu, tvrdia, že oteplenie prebiehalo vždy. Povedzte im, že rozlišujeme dva typy úbytku ľadovcov, a to rovnovážny a nerovnovážny. Rovnovážny úbytok je naozaj v prírode absolútne bežný jav a znamená, že v teplejšej časti roka nastáva prirodzený ústup ľadovca. Nastane akumulácia, ablácia a ľadovec je ako predtým. Problémom je ten nerovnovážny ústup, a teda keď sa z neho roztopí viac, ako sa stihne v zime obnoviť, prípadne sa netopí, ale v zime sa rôznymi vplyvmi (napr. menej zrážok) nedoplní. Ľadovec nemôže nastoliť rovnováhu a bude sa topiť aj po tom, čo sa prestane meniť klíma.

Z ľadovcov ubúda, no musí aj pribúdať

Pri porovnávaní stavu ľadovcov dbajú vedci práve na bilanciu rovnováhy a na schopnosť doplniť svoj stav na úroveň, v akej boli pred letom. „Merania o hmote ľadovcov v Severnej Amerike za posledných 20 rokov sú dostupné pre 16 ľadovcov. Tento záznam ukazuje, že napriek výraznému ústupu všetkých 16 ľadovcov, existuje stále nerovnováha v ich hmote. Rýchlosť úbytku ich hmoty sa zvyšuje z roka na rok. Namiesto toho, aby sa ľadovce približovali k stavu rovnováhy po desaťročiach ústupu, ich hmotnostná bilancia je stále viac negatívna a nachádzajú sa tak ďalej od rovnováhy,“ zdroj: Dyurgerov, Mark B. and Mark F. Meier (2005).

Dokážete si to predstaviť?

Nepredstavujte si ľadovce len ako veľké biele ihlany z fotografií, existuje niekoľko skupín. Horské ľadovce, plávajúci morský ľad, napríklad v Arktíde, šelfový ľad, ktorý je natlačený pri pobreží, a potom je ľad v malej nadmorskej výške a ľadovce vo veľkej nadmorskej výške. Toto všetko sú ľadovce. Od roku 1850 stratili alpské ľadovce 50 % svojej plochy. Každý jeden rok sa v Grónsku stratí približne 230 km³ ľadu ročne. Ak sa neviete stotožniť s číslami, predstavte si, že ak nastane situácia, že sa v Grónsku roztopí všetok ľad, znamenalo by to pre nás zdvihnutie hladiny morí a oceánov zhruba o 6,5 metra. Takže ak ste v úvode mali pochybnosť, ako vás oteplenie a úbytok ľadovcov ovplyvní, nebolo to len v zmysle, že už nikdy neuvidíte Arktídu a Antarktídu ako svieže krásy na dobrodružnej dovolenke. S roztápaním ľadovcov úzko súvisí aj zvyšovanie hladín morí a oceánov a následné zatopenie miest. Voda je silný živel, a ak jej zatvoríte dvere pred nosom, ona klopať veru nebude...

Toto si zapamätajte

Celá problematika je veľmi zložitá, preto volíme slovník, ktorý je ľudský. Náš cieľ nie je zahrnúť vás cudzími pojmami, z ktorých budete mať veľkú hlavu. Chceme, aby ste pochopili, čo sa s ľadovcami deje naším pričinením, nakoľko globálne otepľovanie spôsobujú ľudia svojím konzumným spôsobom života a enormným vypúšťaním emisií do ovzdušia. V Zelenom denníku sa vás snažíme inšpirovať k zodpovednému správaniu a dnes vám ukazujeme, že naše návyky ovplyvňujú aj vývin situácie na severnom póle. Nuž, bumerang sa vždy vracia späť. Ak by ste si mali zapamätať len niečo, nech je to toto: Vo februári 2020 sa odtrhla časť Larsenovho šelfového ľadovca o ploche 3 250 km_2. Hneď sa na situáciu vrhli vedci a na základe termodynamických poznatkov určili, že bude tejto odtrhnutej kryhe trvať 100 rokov, kým sa celá rozpadne. Ale, trvalo len 35 dní, kým sa kryha rozpadla na totálnu ľadovú triešť.

Ako sa môžu ľadovce topiť, keď je tam zima?

Určite ste túto otázku vyslovili niekedy už aj vy. V miernych oblastiach je slnečné žiarenie zvyčajne najväčším zdrojom tepla (hoci veľká časť prichádzajúceho žiarenia sa odráža od povrchu snehu) a väčšina tepelných strát smeruje k topeniu ľadu. Nemyslite si preto, že topenie snehu alebo ľadu priamo súvisí s teplotou vzduchu. Ide o omnoho viac procesov, podieľa sa na tom napríklad veterná štruktúra či turbulentné víry blízko povrchu, ktoré určujú väčšinu prenosu tepla z atmosféry. V polárnych oblastiach sa teplo získava predovšetkým z prichádzajúceho slnečného žiarenia a stráca sa odchádzajúcim žiarením s dlhou vlnovou dĺžkou, ale tiež ide o vedenie tepla z nižších vrstiev a turbulentný prenos tepla do alebo zo vzduchu.

Metán z ľadovcov roztápa ľadovce

Topenie ľadovcov znamená zvyšovanie hladiny morí a do akej miery bude ľudstvo schopné prispôsobiť sa tomuto javu, dnes nikto nevie predpovedať. To však nie je jediný problém, ktorý topenie spôsobuje. Pod ľadovcami je nahromadený metán, plyn, ktorého skleníkový účinok je takmer tridsaťkrát vyšší ako CO₂. Medzinárodný tím vedcov si všimol, že spod grónskeho ľadovca neunikajú len roztopené hektolitre vody, ale aj tony metánu. Ak sa pýtate, ako to zistili, vedecký časopis Nature uvádza: „Medzinárodný tím výskumníkov pod vedením odborníkov z Bristolskej univerzity tri mesiace stanoval v susedstve grónskych ľadovcov. Pomocou špeciálnych senzorov meral zloženie vody, ktorá z neho v letných mesiacoch vytekala, a takto zistil nepretržitý únik metánu. Vedci vypočítali, že len k ich mernej stanici sa v priebehu výskumu dostalo spod ľadu prinajmenšom šesť ton tohto skleníkového plynu.“ Permafrost je aspoň dva roky po sebe zamrznutá pôda. Vplyvom otepľovania sa však táto pôda uvoľňuje, zahrýzajú sa do nej mikróby a premieňajú ju na metán. A teda ľudia svojím správaním a produkciou oxidu uhličitého spôsobujú otepľovanie ľadovcov, no ak sa budú naďalej roztápať, uvoľní sa metán, ktorý spôsobí ešte rýchlejšie oteplenie planéty. Opäť bumerang vracajúci sa tým, ktorí ho hodili.

Biela Arktída sa mení na zelenú

Vďaka modernej technológii dokážu vedci s pomocou dronov a satelitov sledovať vývoj v ďalekej Arktíde. Vraj je čoraz zelenšia. Vedecký novinár Matt Simon, ktorý o tomto jave písal pre časopis The Wired, napísal: „Väčšina ekosystému Arktídy je pritom pod zemou: až 80 percent všetkej biomasy. To, že vidíme zelenať sa povrch, je doslova iba špičkou ľadovca. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že nás zelenanie sa povrchu Arktídy nemusí zaujímať, v skutočnosti by malo. Oblasť je indikátorom celosvetového otepľovania a topenie ľadu na póloch vyvolá reťazové reakcie naprieč celou planétou. Nie vždy je zelená dobrá.“

Čo bude s ľadovými medveďmi?

Problematiku otepľovania severného pólu ukončíme pohľadom do zvieracej ríše. Ľadové medvede sú podvyživené a začínajú sa požierať navzájom. Je dôležité spomenúť, že nielen otepľovanie spôsobuje ich hlad, ale Arktída je krajina, ktorá je bohatá na ropu a zemný plyn. Investorom prišlo globálne otepľovanie vhod, pretože je prístupnejšia, a tak miesta, na ktorých boli ľadové medvede zvyknuté loviť svoju potravu, sú zrazu obsadené ľuďmi, ktorí brázdia Arktídu a snažia sa na nej zarobiť. „Tam, kde ľadové medvede lovili, teraz spoločnosti prepravujú skvapalnený zemný plyn,“ tvrdí Ilja Mordvintsev, vedec z moskovského inštitútu zaoberajúci sa problémami ekológie a evolúcie. Medvede sú vychudnuté a zomierajú. Buď kvôli otepľovaniu planéty, alebo kvôli nám, ktorí sme zistili, že môžeme drancovať ešte aj severný pól.

Tak, čo mám robiť?

Samozrejme, môžete robiť len veci, ktoré sú vo vašej kompetencii. Šíriť osvetu medzi známymi je základ úspechu a spoločne podnikať kroky, ktoré budú znižovať našu ekologickú stopu. Len ťažko môžeme zachraňovať medvede v Arktíde, ak nebudeme triediť svoj domáci odpad, ak budeme podporovať fast fashion, ak budeme jazdiť autom aj pre drobnosti, ktoré by sme vybavili polhodinovou prechádzkou. A ak vám niekedy napadne, že sú to malichernosti, ktoré nemajú význam, spomeňte si na motýlí efekt.

Autor: Zuzana Vrecková