Plastová doba je veľmi nelichotivé pomenovanie situácie, v ktorej sa práve nachádzame. Z plastu je veľa vecí, ktoré potrebujeme a ešte viac tých, ktoré nepotrebujeme. Užívame si spotrebnú a komfortnú dobu, ktorá nás vychováva k ľahkovážnemu prístupu k materiálnym veciam, pretože si za pár eur môžeme kedykoľvek kúpiť ďalšie. Čo by na náš spôsob života asi tak povedali ženy a deti v Afrike, ktoré chodia po pitnú vodu peši neraz aj päť kilometrov? My otočíme kohútikom a tečie nám kvalitná, pitná voda, no napriek tomu ideme do obchodu a kupujeme si ju v balených a plastových fľašiach. Keď sme v úvode spomínali komfortnú dobu, presne toto spotrebiteľské správanie sme mali na mysli.

Odkedy sa ľudia zbavujú nepotrebných vecí?

V praveku, ktorý sa datuje do roku 3000 p. n. l., s tým veru problém nebol. Ľudia žili kočovným spôsobom života a ich odpad tvorilo len to, čo sa vyskytovalo v prírodnom ekosystéme, ako rôzne kamene, kosti, rastlinné zvyšky, drevo či koža. Pračlovek bol zvyknutý vyhadzovať veci, ktoré nepotreboval kade-tade, no keďže išlo o prírodné materiály, skonzumovali ich zvieratá alebo sa samé rozložili. Spoločnosť sa vyvíjala, civilizácia rástla a spolu s ňou aj naše nároky na život. Je to absolútne prirodzené, no problém začal vznikať, keď sa naša spoločnosť zmenila z rozvinutej na konzumnú. Naša túžba po nových veciach rástla, a tak sa zrýchľovala aj spotreba produktov. Nekontrolovateľný nárast nových vecí nám začal zavadzať, preto sme vyhadzovali produkty, ktoré boli ešte stále funkčné. Žijeme vo svete, ktorý je plný jednorazových vecí a preplnených smetných nádob.

Plasty vznikli, aby pomáhali

Vznik plastov sa odhaduje na rok 1930, príležitostí sa popisuje viacero. Jedny zdroje tvrdia, že v roku 1930 boli hodvábne pančušky povinnou výbavou oblečenia žien, no keďže zavládol ich rapídny nedostatok, muž menom Wallace Carothers vymyslel, že sa budú vyrábať z nylonu. Je to otec polymérov, ktoré zjednodušene volá laická verejnosť plastmi. Označenie plasty je odvodené z gréckeho slova plassein (tvarovať). Iní hovoria, že plasty vznikli, aby zachránili slonov. Ich populácia bola na pokraji vyhynutia a práve plast nahradil toľko žiadanú slonovinu. Keď sa však zistilo, aký je tento materiál odolný, trvácny a zároveň lacný, spustilo sa plastové šialenstvo.

10 miliónov ton plastu každý rok

Určite ste už zazreli obrázok z oceánskeho a morského dna, kde sú nasypané tony plastov, poprípade boli vyplavené na breh. Bohužiaľ, nejde o fotomontáž a už vôbec nejde o tému, ktorá by sa nás netýkala len preto, lebo žijeme na súši. Lisa Svensson, riaditeľka agentúry UN Oceans (divízie OSN pre oceány a pobrežie), sa vyjadrila, že „ľudstvo ničí oceánsky ekosystém a to je celoplanetárna kríza“. V oceáne skončí každý rok 10 miliónov ton plastu. Nebehá vám z toho čísla po chrbte mráz?

Oceány plné plastov sa nás týkajú

Najväčším producentom plastového odpadu bola podľa štúdie Čína, ale v top 20 sa umiestnili aj USA. Plastové obaly predstavujú skutočné riziko pre korytnačky, tulene, delfíny, ale aj pre morské vtáky, pretože sa do týchto obalov často zapletú a umierajú v krutých bolestiach. Tiež si ich často zamieňajú s potravou, morská korytnačka nemá šancu rozoznať plastovú tašku od medúzy. Takéto zvieratá buď uhynú, alebo ich lovíme a predávame v reštauráciách ako morskú lahôdku, ktorá je pritom plná rozkladajúceho sa plastu. Nakoniec sa nám karmicky ten plast opäť vráti. Vedci sa pohrávajú s myšlienkou, že príliš veľa plastu v našich životoch spôsobuje neplodnosť tejto generácie, ale ešte to ničím nepotvrdili. Isté však je, že už v roku 2016 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín varoval pred zvýšeným rizikom ľudského zdravia a bezpečnosti potravín kvôli „potenciálnemu mikro-plastovému znečisteniu v jedlých tkanivách komerčne lovených rýb“.

Najväčší problém sú plastové fľašky

Plasty sa podieľajú na najväčšej časti odpadu, ktorý ľudia vyprodukujú. Sú vyrobené z ropy a sú takmer nerozložiteľné v prírode. Strašiť nás môže fakt, že existujú na našej planéte len približne sedemdesiat rokov a za ten čas spôsobili takú ekologickú krízu, až tomu mnohí nechcú ani veriť. Okrem toho, plasty, ktoré vznikli pred spomínanými sedemdesiatimi rokmi, sú okolo nás dodnes. Plastové slamky sa totiž rozkladajú 150 – 200 rokov a plastové fľaše či príbory tu budú 450 rokov. Najviac odpadu tvoria plastové fľašky. V roku 2016 sa na celom svete predalo 480 miliárd plastových fliaš. To predstavuje milión kúpených fliaš za minútu alebo 20 000 každú sekundu. Portál BBC uvádza, že len zo 7 % sa vyrobia nové fľaše, pretože na recykláciu sa vráti menej než 50 %.

Obalový priemysel sa zaujíma o biznis ako každý iný

Primárnym cieľom módneho či automobilového priemyslu je zisk. Len zúfalé množstvo firiem sa snaží vyrábať tak, aby ich produkty nespôsobili na tejto planéte galibu. Obalový priemysel sa teda v ničom nelíši. V marci 2019 zverejnila nezisková organizácia WWF (Svetový fond na ochranu prírody) celosvetovú štúdiu o plastoch. V roku 2016 bolo podľa nej vyrobených 396 miliónov ton nových plastov. V prepočte na každého jedného človeka na Zemi to vychádza 53 kilogramov. Až 40 % zavinil obalový priemysel, ďalej nasleduje automobilový a stavebný priemysel. Na týchto číslach vidíte, že problémom je obal, pretože každá nami kúpená vec sa za pár sekúnd premení na odpad. Pred nákupom teda viac premýšľajme, až potom kupujme.

Ako prevychovať ázijské štáty?

Európska únia sa pustila do boja s plastmi a keďže sme jej členom, neminie to ani nás, našťastie. Od roku 2021 je v platnosti zákaz predaja plastových výrobkov na jedno použitie, vrátane tanierov, príborov, slamiek či vatových tyčiniek. Plasty tvoria viac ako 80 % morského odpadu, pričom 50 % plastov použijeme len raz, a potom ich vyhodíme. Odporcovia regulácie plastu tvrdia, že je naša snaha márna, pretože väčšinu plastu do morí vypúšťajú africké a ázijské štáty. Toto tvrdenie je správne, len päť ázijských štátov je pôvodcom až 60 percent znečistenia v oceánoch. Sú však rozlohou omnoho väčšie ako my a vo všeobecnosti by sme nemali argumentovať tvrdením, že to nemá význam. Na zvrátenie globálnej katastrofy možno úsilie Európy stačiť nebude, no na jej oddialenie áno. A povedzme si, každý rok, ktorý môžeme prežiť tak, ako sme boli zvyknutí, sa ráta.

Problém nie je v plastoch, ale v ľuďoch

Nedémonizujme plasty ako nejakú skazu, ktorá prišla na tento svet, pretože ide o dokonalý, ľahký, odolný, trvácny a lacný materiál, ktorý nám veľmi pomáha a uľahčuje naše životy. Problém je v nás a v miere, ktorú si nedokážeme ustrážiť. Ak sú plasty v oceánoch, nie je to problém plastov, ale ľudí, pretože plasty tam nemajú čo hľadať. Ak tvoria plastové fľaše najviac odpadu, tak prečo si nekúpime jednu fľašu, ktorú si nečapujeme dookola? Z plastov sú stoličky, počítače, poháre, taniere, hračky, oblečenie. Pointa je v tom, že máme chcieť menej vecí, že nemáme vyhadzovať a pudovo nakupovať na základe trendov, ale vydržať s jednou vecou čo najdlhšie, ako to pôjde. V takom prípade sa stáva trvalo udržateľná, hoci je z plastu.

Bez plastov sa vraj nedá žiť

Prof. Ing. Pavol Alexy, PhD., zo Slovenskej technickej univerzity získal aj ocenenie Technológ roka za svoj vynález biodegradovateľných plastov, vykreslil, či by sme dokázali bez plastov žiť: „Keby ste teraz povedali: ,Polyméry, zmiznite!´, verte tomu, že by sme sa zasmiali. Okrem toho, že by sme zostali nahí, nemali by sme na čom sedieť, nábytok by sa nám rozpadol, pretože je často spojený lepidlami na báze polymérov, zmizli by počítače, klávesnice, takmer všetky domáce prístroje, zástrčky, vypínače, časti elektrických rozvodov... Domy by sa rozsypali. Polyméry sú všade.“ Aj vám napadlo, že by sme sa vrátili k materiálom, ktoré sa využívali kedysi? „Neviem, či by sa ľuďom chcelo dnes natierať steny vápnom ako kedysi...“, naznačil pohodlnosť našej generácie.

Ak kúpite plast, správne ho separujte

Toto je nesmierne dôležitá myšlienka, ktorú by ste si mali osvojiť. Vzdať sa plastových obalov úplne, zrejme nie je možné, ich výrazná redukcia však áno. Ak už si predsa len kúpite plastovú tašku alebo iný takýto obal, správne ho vytrieďte, aby sa z neho mohol vyrobiť ďalší produkt, pretože týmto procesom ušetríte množstvo energie. Mali by sme byť viac aktívni vo vyhľadávaní si informácií ohľadom životného prostredia, veď sme jeho súčasťou. Pre ilustráciu: Taliani zakázali plastové tašky pred pätnástimi rokmi, na Slovensku nás to čaká v roku 2021 aj to na popud od Európskej únie.

Ako sa triedi plast na Slovensku?

Kľúčové sú v tomto žlté nádoby, do ktorých patria neznečistené plastové fľaše, fólie, plastové obaly, tašky, vrecká a aj tetrapak. Pozor na to! Jednotlivé regióny majú mierne odchýlky, niekde patria do žltých nádob aj plechovky, inde zas nie, preto si starostlivo prečítajte informačnú nálepku na kontajneri, kde máte podrobne vypísané, ktorý druh odpadu do neho v danom regióne patrí. V žiadnom prípade tam nevhadzujte plasty, v ktorých zostala chemikália, olej či zvyšky jedál a vždy plasty stlačte a „podupte“, aby ste zmenšili ich objem a kôš sa zbytočne nenaplnil „vzduchom“. Takto vyzbierané žlté nádoby putujú do dotrieďovacieho závodu, kde sa robia detailnejšie kôpky podľa farby, jednotlivých druhov a materiálov. Skvele pretriedené idú do výkonného lisu, kde sa stlačia do veľkých 300 kg balíkov a v takejto podobe smerujú do recyklačných závodov.

Z recyklovateľných plastov sa ďalej vyrábajú vlákna, z nich potom koberce alebo napr. flísové bundy. Z fólií, vreciek alebo tašiek vznikajú opäť fólie. Z tvrdých obalov na krémy sa vyrábajú prepravné palety. Nevyužiteľný a znečistený plast je odvážaný do spaľovne, kde je energeticky zhodnotený spolu so zmesovým komunálnym odpadom. Recyklovaním ušetríme až 97 % energie oproti výrobe plastu z primárnych zdrojov. Číslo 97 % nám jasne naznačuje, že recyklácia plastov má význam, no je úspešná jedine vtedy, ak správne triedime.

A čo alternatívne materiály?

O alternatívach k plastovým nádobám z bambusu, škrobu, celulózy či dokonca z pneumatík si povieme v Zelenom denníku niekedy nabudúce, je to tak isto veľmi obsiahla problematika. Pre dnešok si skúsme odniesť posolstvo o redukcii, pretože na absolútnom začiatku boja s akýmkoľvek odpadom stojí jeho NEvytváranie. Riešením teda nie je balenie si obeda v reštaurácii do obalu z kukurice namiesto polystyrénu, ale prinesenie si vlastnej nádoby z domu. Ak znížime svoju spotrebu, bude menej odpadu. Aj toho plastového. Priemerný Slovák minie 466 igelitiek ročne. Teraz, keď to už vieme, kúpime si jednu látkovú, do ktorej si budeme dávať nákup a budeme si ju prať. Nie je to lepšie ako jednorazová kompostovateľná taška?

Krok za krokom

Snaha pomôcť životnému prostrediu ide ruka v ruke s vedomým životom. To znamená, že veci prestaneme robiť automaticky a pohodlne, ale zamyslíme sa. Ak už sa rozhodnete kúpiť si nejaký balený produkt, voľte aspoň väčšie balenie a nie malé keksíky balené po jednom či mliečka do kávy v malých plastíkoch. Je lepšie vyberať si obaly, ktoré sa ľahko recyklujú, také sklo a kovy sa dajú recyklovať donekonečna. Papier sa dá recyklovať približne osemkrát. Vaše osvietené kroky môžete aplikovať v rodine aj počas sviatkov. Na Sviatok všetkých svätých nepodporíte plastové sviečky z parafínu, ale sójové v skle či na Mikuláša nekúpite deťom adventný kalendár, kde je viac plastu ako malých čokoládok, ale vyrobíte im nejaký originálny vy.

Uprednostnite nákup v bezobalových obchodoch, kde vám šošovicu nasypú priamo do vašej nádoby, nepodporujte rýchlu módu, ale nájdite zaľúbenie v second handoch a rovnaké zmýšľanie sa dá nastaviť aj v sekcii kozmetiky. Ak máte chuť na peeling na tvár, prečo si kupovať masku v plaste, keď si ju dokážete vyrobiť zo štyroch surovín v chladničke a ak sa vám práve minul šampón, skúste tuhý šampón namiesto toho tradičného v plaste. Na svete tie možnosti už sú, len musíme viac chcieť.

Autor: Zuzana Vrecková