Je ťažké hnevať sa na sviečky, pretože sa spájajú s množstvom pozitívnych emócií. Vedia vytvoriť romantickú atmosféru s milencom, navodiť príjemné teplo domova, keď si ju zapálime osamote, iní v nej vidia prítomnosť Boha či pokoj, ktorý na nás prejde počas sledovania pomalého a zdĺhavého horenia. O to viac sa vyžaduje prítomnosť sviečky práve v novembrovom období, kedy navštevujeme cintoríny o niečo intenzívnejšie než počas roka. Nosíme ich na hrob a zapaľujeme ich. Čím viac blikajú, tým lepšie. Možno pre nás, ale pre prírodu rozhodne nie…

V minulosti vytvárali svetlo

Všetky vynálezy majú svoje opodstatnenie, niektoré by však mali zostať v tom storočí, v ktorom boli vymyslené. V minulosti boli sviečky skutočne praktickou a neraz i obradnou pomôckou. Najmä prinášali svetlo. Dnes nám na to slúži elektrická energia.

Ak by ste nalistovali kalendár asi tak 5 000 rokov vzad, ocitli by ste sa v Egypte, kde práve začali používať prvé sviečky, hoci ich podoba nemala s tými dnešnými nič spoločné. Mali vzhľad stočeného plátna, ktoré bolo namočené v oleji (napr. sezamový), obmotané tkaninou, aby sa zamedzilo rozväzovaniu a keďže takéto sviečky boli neprenosné, ukotvili sa do trojradu, do špeciálnej misky. Dnes takéto vynálezy nazývame svietnikmi.

Sviečky ako platidlo

Až Rimania prišli so sviečkami, ktoré sa podobajú na tie súčasné, a teda valec s knôtom. Na ich výrobu sa používal včelí vosk. Jeho kvalita bola nezameniteľná, pri horení nezapáchal ani nevytváral dym. Bola to však vysoko hodnotená surovina, preto boli výsadou bohatej šľachty a cirkvi. Mali takú hodnotu, že sa dávali do daru a fungovali aj ako platidlo. Wau.

Kvalita sviečok išla do úzadia

Ich hodnota prudko klesala v 16. storočí, keď sa namiesto včelieho vosku používali rôzne napodobeniny, ktoré zapáchali – loj z oviec, kráv a dokonca sa vyrábali sviečky z veľrybieho tuku. Od roku 1850 máme na trhu sviečky, ktoré sú absolútne lacné a dostupné, pretože sa začali vyrábať z parafínu. Ľuďom sa to zapáčilo, pretože parafín horí čisto a nezapácha. Už sa však nezamýšľajú nad tým, z čoho sa vyrába, a teda z dechtu, rašeliny, ropy alebo z uhlia. Áno, to je niečo, čo prírodu vôbec neteší.

Ako ekologická je tvoja sviečka?

Predpokladáme, že ste si túto otázku nikdy nepoložili a ani ju nikdy nevyslovili. Snáď raz nastanú časy, kedy sa budeme predbiehať aj v ekologickosti sviečok. Prvým problémom sviečok je teda ich zloženie, ktoré bolo vtedajším včelím voskom, a teda biologicky rozložiteľnou alternatívou, nahradené vedľajším produktom ropy – parafínom. Aj bez toho, aby ste boli špičkoví chemici, musí vám byť jasné, že uvoľňujúci sa produkt z ropy do ovzdušia predsa nemôže byť zdravý, a to ani v prípade, že vonia po levanduli.

Parafínový mrak nad cintorínom

Parafín je vedľajší produkt ropy. Je to akýsi kal, ktorý vznikne na dne suda, ktorý zostáva po výrobe takých vecí, ako je benzín, nafta či decht, ktorý sa vyskytuje pri ceste. Zhruba. Fakt je, že sa začal používať, pretože bol lacný. A teraz si predstavte nádherne rozsvietený cintorín plný svetielok. Ak by ste mali špeciálne okuliare, čo by ste nad ním videli? Koľko parafínu asi vypúšťajú? Veľa. Veľmi veľa...

Potvrdené výskumami

Najnovší výskum na Štátnej univerzite v Južnej Karolíne naznačuje, že tieto sviečky na báze uhľovodíkov pri horení produkujú veľké množstvo tuhých znečisťujúcich látok a toxických chemikálií, ako je toulén a benzén. V roku 2004 vedci zistili, že úroveň znečistenia ovzdušia v kostole so sviečkami je horšia ako úroveň znečistenia pri hlavných cestách. Parafínové sviečky sú teda nielen mierne toxické, ale na konci života nie sú biologicky odbúrateľné a sú vyrobené z neobnoviteľného zdroja. Vo všeobecnosti, nie je to TO, čo by človek považoval za „ekologický“ produkt.

Existujú eco friendly sviečky?

Dobre, po parafíne už nesiahneme. Čo však sviečky z palmového alebo sójového vosku, ktoré sú ponúkané ako ekoalternatíva? Stali sa obľúbenými, pretože horia čistejšie aj dlhšie ako parafín a vyrábajú sa z prírodných rastlinných materiálov. Každá minca má však dve strany. Problém s palmovým olejom spočíva v tom, že je najpoužívanejší na svete, je takmer v každej surovine (prečítajte si zloženie keksíkov, ktoré práve jete). Preto potrebuje veľa pôdy, ktorá sa rozširuje neeticky. Vypaľujú sa džungle, kde žijú orangutany, ale aj slony či tigre a sadia sa tam tieto palmy. Určite ste zachytili produkty v obchodoch, ktoré majú na sebe nápis „Palm oil free“. Stále viac ľudí totiž odmieta podporovať spotrebu palmového oleja, o horiacich orangutanoch v džungli si môžete pozrieť viaceré dokumenty. Považujeme preto sviečky z palmového oleja rovnako za nevhodné.

Sója nezaostáva

So sójou je podobný problém. Potrebujeme jej enormné množstvo, pričom väčšina sóje je využitá na výkrm zvierat a rýb, a tak sa musia plantáže so sójou neustále rozširovať. Nezisková organizácia Forest Trends odhaduje, že 50 – 70 % vývozu sóje vytlačilo lesy v Bolívii, Paraguaji, v Brazílii a Uruguaji. Našťastie, už vznikla asociácia, ktorá má za úlohu sledovať sójové výrobky na farmách a zabraňovať tak obmedzovaniu dažďových pralesov či nechcenému vysťahovaniu domorodých komunít.

Po akej sviečke teda siahnuť?

Ak milujete sviečky, máte stále mnoho možností, ako siahnuť po tej, ktorá je ekologicky prístupná. Podporujte svojim nákupom spoločnosti, ktoré vyrábajú sviečky zodpovedne. Vyžaduje si to sledovanie certifikátov a trošku viac googlenia. Ak však na to nemáte čas ani chuť, vyhýbajte sa veľkým spoločnostiam a podporte lokálnych výrobcov na trhoch, jarmokoch a nakúpte si vždy pár sviečok do zásoby. Máte takmer istotu, že domáce sviečky sú etické i ekologické.

A čo včelí vosk?

Nejdeme rozoberať aspekt vegánstva, pre ktorých je med živočíšny produkt, ktorý má patriť výlučne ich výrobcom – včielkam. Pokiaľ sa na sviečky z včelieho vosku pozrieme cez optiku životného prostredia, je to absolútne vhodná voľba. Včelí vosk je prírodná a ekologická alternatíva, ktorá nádherne vonia. Pri takejto sviečke sa však pripravte na mierne zvýšenú cenu.

Dokážeme zmeniť našu kultúru?

Možno si nedokážete predstaviť prísť na Dušičky na cintorín a nedoniesť svojim milovaným pozostalým sviečky. Zvyk je železná košeľa, avšak problémom pri sviečkach nie je len ich zloženie, ale aj ich obaly, ktoré sú často plastové. Produkcia plastov je mnohonásobne väčšia, ako je možné recyklovať, a tak sa tvoria skládky. Mnoho z týchto plastov končí aj v oceáne a zabíja veľké množstvo vodných vtákov a morských živočíchov, ktoré plasty zjedia. V rámci potravinového reťazca a konzumáciou rýb sa tieto mikročastice plastu dostanú až do človeka.

Čím viac prinesiem sviečok, tým som lepší človek

Sviečky sa, samozrejme, na uctievanie pozostalých pálili oddávna. Boli malé, jednoduché a plnili svoj účel. Dnes akoby sme sa pretekali v tom, kto ich prinesie viac a krajšie. Akoby sa komercia a materializmus nevyhýbali ani týmto posvätným miestam. Zaujímavé je, že v Karibiku nosia mŕtvym na hroby mušle, a tak by to malo byť aj u nás – nosiť na hroby niečo, čo je typické pre našu krajinu a naše teplotné pásmo.

A veru nie sú pre nás typické parafínové sviečky v plaste ani vence a umelé kvety, ktoré nás niekoľkonásobne prežijú. Pre nás sú typické vetvičky čečiny, šípky, chryzantémy vypestované vo vlastnej záhrade. Uctite si svojich milovaných, ktorí tu už nie sú, ale myslite aj na tých, ktorí tu ešte sú. Namiesto plastového kvetu im zasaďte na hrob do črepníka trvalku. Namiesto množstva sviečok im prineste jednu poriadnu. Lokálnu. Dnes už nájdete mnohé domáce sviečky s bavlneným knôtom, ktoré sú v skle. Minimalizmus je odpoveďou na preplnené plastové cintoríny.

Neskoro…

Vieme, smrť je zvláštna. Vie prekvapiť, zabolieť, nahnevať, ale aj uľaviť. Je však taká prirodzená ako striedanie dňa a noci. Nezúfajte, ak ste sa dostali k tomuto článku až po sviatku Všetkých svätých. Príležitostí, pri ktorých môžete škodlivé sviečky pre životné prostredie nahradiť tými bezpečnými, ešte bude viac než dosť. Čo tak pri štedrovečernom stole, pri sfukovaní narodeninovej torty alebo len tak, keď si doma budete chcieť vytvoriť dánske hygge?

Zredukovať množstvo zapálených sviečok a nahradiť ich tými, ktoré sú vyrobené poctivo, lokálne a v skle. To je snáď tá najľahšia a najmenej nekomfortná výzva, ktorú si spoločne na Zelenom denníku dáme.

Autor: Zuzana Vrecková